Minka: Inšpirácia je všade, len sa treba pozerať

Tak trochu učiteľka, tak úplne keramikárka. Martina Klbečková alias Minka je mladá, dynamická a úspešná slovenská umelkyňa, ktorá nadovšetko miluje šperky. Častejšie ako príťažlivú divu ju nájdete so zababranými rukami od hliny či od jej milovaného porcelánu, o ktorom hovorí, že má osobnosť a dušu. Riadi sa heslom: Keď už, tak poriadne! To je nepochybne vidieť aj na jej tvorbe. Minka je totiž „poriadna zver“!

Začalo sa to v blate

Vyštudovala VŠVU, no vzdušné zámky si nestavala. S nohami pevne na zemi sa poddala láske v srdci, ktorá ju priviedla k štúdiu. Umelkyňa Martina Klbečková išla na vysokú školu s filozofiou, že nech už bude v živote robiť čokoľvek, aspoň študovať bude to, čo miluje. O tom, že to bolo viac než dobré rozhodnutie, netreba polemizovať. Logika nepustí. Po štúdiu na strednej umeleckej škole v odbore keramika a porcelán, by jej bola napríklad na takom práve či ekonomike nepochybne veľká škoda.

To, že raz bude mať vlastnú inšpiratívnu značku Minka, by jej v časoch výtvarných krúžkov napadlo asi len ťažko. História sa však začala písať oveľa skôr. „Začalo sa to v blate. Ako dieťa som sedávala dlhé hodiny na záhrade a hrabala som sa v mokrej hline. Spolu so sesternicami sme stavali priehrady, hlinené veže a nielenže sa na mňa táto činnosť nalepila, ako tá hlina na moje ruky, ja som sa zamilovala,“ spomína Minka, na svoje začiatky.

Dnes je z nej učiteľka výtvarnej výchovy a keramiky v materskej škole a uznávaná šperkárka a keramikárka, ktorá svojím umením učarovala mnohým nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej šperky zdobia ženy v Čechách, v Bulharsku, ba dokonca aj v takých mekkách módy, akými sú Anglicko a Taliansko.

Nie je žiadna konzerva

Šperky vyrába s heslom, kto čo znesie. Ak by ste v jej ponuke hľadali klasické romantické či nežné kúsky, hľadali by ste márne. Ozdôbky Minka majú celkom iný drive. Je to keramický zverinec, v ktorom nájdete perlové náhrdelníky s porcelánovými prasiatkami, prstene v tvare kravičiek, jednorožcové náušnice a vlastne akékoľvek zvieratko, kdekoľvek znesiete. Romantický look si môžete doplniť nádhernými odliatkami anatomických sŕdc a svoju slobodnú dušu odprezentovať brošňou s keramickým vtáčikom.

Jej šperky sú také trochu infantilné a zábavné, no práve porcelán ručne zdobený zlatom a platinou, z ktorého sú vyrobené, im dodáva gráciu, váhu i eleganciu. Prekvapia vás, očaria, ale nato, aby ste sa stali ich hrdými majiteľmi, potrebujete odvahu a otvorenú myseľ.

Milujem tvoriť na rozhraní gýču a elegancie. Baví ma multiplikovať a opakovať prvky na keramike.

Taký je aj môj keramický zverinec, moje šperky. Ukrývajú v sebe práve hravosť a eleganciu, ktorá z nich robí šperky do koča aj do voza. Áno, nato, aby ich človek mohol nosiť, potrebuje mať zmysel pre humor,“ hovorí s úsmevom o svojich nápaditých ozdobách Minka.Okrem šperkov v jej tvorbe nájdete i šálky, hrnčeky, rôzne sety a vázy prevažne z porcelánu.

Milujem porcelán. Je jemný, nežný a krehký, no zároveň pevný i elegantný. A vie byť aj pekne zákerný a tvrdohlavý, keď chce.

Má svoju osobnosť a dušu. No rovnako milujem aj hlinu. Chystám sa rozšíriť svoje kolekcie a hlinu nemám v pláne vynechať,“ odhaľuje svoje plány talentovaná Minka.

Keramika? Len pre trpezlivých

Keramika by asi len ťažko išla niekomu, kto neobstojí ani v rade pri pokladni v supermarkete. Ak ste si mysleli, že taká výroba jedného šperku zaberie maximálne pár hodín, extrémne ste sa mýlili. „Keď sa ma niekto opýta, ako dlho trvá výroba jedného šperku, okamžite mi napadne replika z filmu Pelíšky: Kolik to dá práce a přitom taková blbost,“ usmieva sa Minka.

A ďalej pokračuje: „Najskôr musí prísť nápad. Potom riešim skicu a, samozrejme, ju miliónkrát zmením alebo vylepším. Potom sú na rade: technický výkres, sadrová forma, sušenie formy, odlievanie porcelánu a sušenie porcelánu. Nasledovne zretušujem nedokonalosti a urobím prvý výpal (prežah 950 °C). Potom je na rade glazovanie, retuš glazúry a druhý výpal (vysoký 1 250 °C). No a potom dekorujem. Hrám sa so zlatom a platinou a urobím dekoračný výpal (780 °C). Výroba šperku mi trvá tak 2 – 3 mesiace no záleží na tom, o čo konkrétne ide.“

Nuž keramikárstvo je, zdá sa, len pre tých, ktorí majú božskú trpezlivosť. A ešte pre takých, ktorí ho milujú. Tomuto nádhernému remeslu sa, žiaľ, na Slovensku venuje len málo ľudí.

Ja osobne mám pocit, akoby keramickej tvorbe na Slovensku chýbala jedna generácia.

Keď som chodila na výšku, bola tu naša vedúca ateliéru Ivica Vydrová, ďalej Gabriela Luptáková, Rudolf Malacký, Juraj Marth a ďalší. A potom akoby v keramikárstve nastalo ticho, až kým sa neobjavili relatívne čerství absolventi VŠVU. Ale teraz keramika opäť ožíva aj vďaka Simone Janišovej, Markéte Novákovej, LK minilabu, študiu Abluesky a iným. Je to skvelé. Bola by škoda, keby toto nádherné remeslo na Slovensku nekvitlo,“ vysloví želanie Minka a nám nezostáva nič iné, len súhlasiť.

Pani učiteľka

Jedna vec je také malé zvery (z porcelánu) tvoriť. Druhá vec je také malé zvery učiť. Minka totiž cez deň pracuje aj inde, než len vo svojej dielni. Učí výtvarnú výchovu a keramiku v materskej škole. „Viesť keramické krúžky v škôlke som začala už počas výšky. Musím povedať, že ma to naozaj chytilo. Deti sú úžasné. Aj keď priznávam, dokážu z človeka vycucať veľa energie, no na druhej strane, vedia ma ňou i poriadne nabiť. Je to taký paradox. Ale učenie milujem, je to skvelý pocit,“ vyznáva sa Minka.

Deťom v škôlkach približuje lásku k umeniu a keramike. Deti sprevádza rôznymi technikami od kreslenia a maľovania cez šitie a sadrovanie až po voľné modelovanie, vaľkanie zo šúľkov, keramické pečiatkovanie či glazovanie.

Deti sa môžu cez keramiku veľa naučiť. Najmä trpezlivosti. Tvoria si svoju individualitu, cibria a objavujú vlastnú fantáziu a učia sa i hraniciam.

Dôležitý je pocit, že niečo vytvorili. Od začiatku po koniec. Zažívajú radosť z výsledku a učia sa uvedomiť si a vážiť si svoju tvrdú prácu. Zisťujú, že keď niečo urobia poriadne, výsledok stojí za to. Neskutočne ma to baví sledovať. Keď vidím ich radosť z práce, z experimentovania, mám pocit, že to všetko, čo robím, má veľký zmysel,“ dodáva hrdá pani učiteľka.

Keramika je jej život

Keramikárku Martinu Klbečkovú zahliadnete väčšinou so zababranými rukami. Niet sa čomu diviť. Keramika je jej prácou, relaxom aj terapiou. „Aj keď to tak možno nevyzerá, stereotyp ma obchádza na míle ďaleko. Ráno riešim maily a papierovačky, poobede idem do práce za deťmi a vyzdvihnem si trochu chaosu do života a podvečer sa vrátim domov do dielničky, nalejem si… porcelánu a vyrábam. Je to taká moja art-terapia. Stane sa mi, že sa tam zabudnem a precitnem až v skorých ranných hodinách. Ale mávam aj dni, keď nepracujem vôbec. Mám rada rôznorodosť a možnosti, ktoré mi môj pracovný život ponúka,“ hovorí o svojej práci Minka.

Aj napriek tomu, že vo svojom živote stretla už množstvo inšpiratívnych ľudí z keramických kruhov, ako napríklad vedúceho ateliéru Dana Piršča, Barnabyho Barforda, Jamesa C. Watkinsa či Gabrielu Godovú, svoj kariérny vzor nehľadá. „Nemám nejaký svoj vzor. Myslím si, že každý je jedinečný a pre každého umelca funguje niečo iné. A toho sa držím. Za inšpiratívnych ľudí v mojom živote som ale vďačná. Aj v deťoch či v mojej dielni sa dokážem niečím inšpirovať. Rada sa strácam aj v knihách a filmoch, v ktorých neraz niečo nájdem. Inšpirácia je všade, len sa treba pozerať,“ uzatvára s úsmevom Minka.