Práve čítate
DETI NA KRÍDLACH SIETÍ
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

DETI NA KRÍDLACH SIETÍ

deti na kridlach sieti

Mnohé mladé rodiny dnes pociťujú priam monumentálnu zodpovednosť za osud svojich ratolestí. Lenže každý rodič je obeťou rodinných génov, svojej vlastnej výchovy, dosiahnutého vzdelania, stupňa inteligencie, získaných skúseností a intuície. To sa automaticky a podvedome premieta do spôsobu výchovy a vzdelávania. A práve intuícia je prvé, čo vás sklame a podrazí v rodičovskom sizyfovskom údele, keď príde na lámanie chleba vo svete World Wide Web.

Musel som svojim deťom vymyť mozog – nesmiete používať Google a nesmiete používať iPod.

Steve Ballmer, americký podnikateľ a investor, ktorý pôsobil ako predseda správnej rady spoločnosti Microsoft v rokoch 2000 až 2014

Slová Steva Ballmera, bývalého predsedu správnej rady spoločnosti Microsoft síce svedčia o zodpovednom prístupe rodiča v snahe zabrániť nežiaducim vplyvom moderných technológií na zdravý vývoj detí, ale zjavne ho zradila intuícia. A to bolo ešte v časoch, keď sa Google riadil mottom – Môžete zarábať peniaze bez toho, aby ste páchali zlo.

Z PEKLA DO NEBA ALEBO NAOPAK…

Dnes už www nie je fenoménom doby, ale tvrdou realitou, životnou nevyhnutnosťou a povinnou druhou gramotnosťou. Deti sa pri túlaní po všetkých kútoch www ocitajú na hranici medzi skutočnosťou a fikciou. Vďaka appkám a dômyselným algoritmom už nie sú len pasívnymi používateľmi, ale aj aktívnymi tvorcami „zdieľaného“ obsahu. World Wide Web je minulá budúcnosť a či sa to niekomu páči, alebo nie, ako rodičia sme Prví Zodpovední za kroky našich detí v pavučinách sietí – teda aspoň do okamihu, keď prestaneme chápať, čo na tom nete vlastne robia.

Ak my nebudeme riadiť a kontrolovať proces výchovy a vzdelávania, znamená to, že ho riadi niekto iný. Ako nám pripomenul Steve Ballmer – nevyhneme sa omylom – ale horšie by bolo vyhnúť sa zodpovednosti. Preto sa budeme v pravidelných stĺpčekoch venovať Nebu a Peklu na nete. Antagonizmus rubrík Deti na krídlach sietí Deti v osídlach sietí je len zdanlivý – rovnako ako Nebo a Peklo nemôžu bez seba existovať a patria do jednej knihy – Biblie, patria aj naše rubriky do jednej siete – World Wide Web. Na úvod si najskôr povieme, kam vlastne vo svete www patríme. Napriek tomu, že používame jednu sieť a rovnaké technológie, sme ako rodičia a deti zaradení každý do inej tlupy.

KEĎ SUDIČKOU JE SOCIOLÓGIA

Slabosťou sociológov je kategorizácia – nemôžeme byť len ľudia – musíme patriť do určitej sociálnej skupiny. Nás najviac zaujíma generačné delenie. Postupný rozvoj digitalizácie sveta pôsobí na každú generáciu a vytvára v nej typické spoločné znaky správania sa, myslenia a konania. Všímavejší jedinci podrobia tieto generácie dôkladným analýzam, na základe ktorých vznikajú sociálno-futuristické prognózy svetlejšej budúcnosti.

Tých, ktorí sa stali rodičmi roku 2010 a vyššie, čaká budúcnosť vskutku úžasná – majú totiž doma aspoň jednu Alfu. Práve prvým písmenom gréckej abecedy – ako symbol nového začiatku – označil austrálsky sociológ Mark McCrindle najčerstvejšiu generáciu. Generácia Alfa bude najviac formálne vzdelaná generácia, najviac technológiami zásobovaná generácia a najbohatšia generácia všetkých čias vôbec. Ale pozor, rodičia – Alfíci sa rodia len do roku 2024 – ak chcete mať doma viac príslušníkov svetovej elity, využite všetky prírodné, respektíve akékoľvek možnosti.

POSLEDNÍ Z POSLEDNÝCH

Nám ostatným zostali len posledné písmená latinskej abecedy XYZ – čím nám chceli naznačiť, že uzatvárame jednu vývojovú demografickú etapu a po nás príde už len to lepšie. Aby ste sa vedeli správne zaradiť, Generácii X patria roky 1965 až 1979, Generácia Y sa rodila v rokoch 1980 až 1994, a tí poslední z posledných – Generácia Z prišla na svet v rokoch 1995 – 2009.

Ak patríte k nešťastníkom s X-kom na tričku, nezúfajte. Práve naopak – buďte hrdí a chváľte sa, kade chodíte. Tak ako Elon Musk je pyšný na X model Tesly či kozmický SpaceXGenerácii X patria roky zrodu internetu, ktorým slávu ukradli lety na Mesiac. Bez Generácie X by si mohli nasledujúce pokolenia svoje nápady kresliť tak akurát bambusovou paličkou do piesku. Takže XYZ vymysleli, nachystali a posadili súčasných Alfíkov na krídla sietí. Uvidíme, kam doletia…

V našej úvodnej lekcii projektu Deti na krídlach sietí pripomenieme úplnú banalitu – až takú, že na ňu mnohí zabúdajú – ako efektívne vyhľadávať informácie.

KOMU PATRÍ INFOSVET?

Google je nespochybniteľným vládcom informačného Olympu. Nasleduje čínsky Baidu, dvaja amíci Bing s Yahoo a ruský Yandex. Geopolitika nás dostihne všade a náš planetárny kyberpriestor ovládajú tri jazyky – čo sa zhoduje s najrozšírenejšími jazykmi sveta. Teda až na Španielov. Odkedy sa im Karol V. vzdal dobrovoľne trónu, nemôžu sa z toho nejako spamätať.

Cudzojazyčné verzie vyhľadávačov, samozrejme, existujú, ale v rodnom jazyku božskej päťky sa spúšťajú najnovšie algoritmy. Umelá inteligencia bude vedieť analyzovať význam toho, čo povieme a čo vyťukáme. Sama rozpozná kľúčové slová podľa vyslovenej či napísanej vety. Je len otázkou času kedy. Najprv sa musí naučiť, ako my ľudia rozmýšľame. A učiť sa to bude v angličtine, čínštine a ruštine. Zvládať anglinu je psia povinnosť pre úspešnú orientáciu v kyberpriestore, maximálne využite www zdrojov či možný prienik za oponu – opustiť masu konzumentov a stať sa tvorcom.

Voľba druhého jazyka opúšťa často racionálnu rovinu a podlieha predsudkom a rodinným tradíciám. Desí nás domčekové písmo, byzantská cyrilika, politické systémy a neznámy východ. Jediná vec, ktorú Google dodnes ľutuje, je opustenie čínskeho miliardového trhu. Geopolitické hry s etickým podtextom pokračujú a svojím spôsobom urýchľujú rozvoj kyberpriestoru.

CERCA TROVA

Hľadaj a nájdeš – tajomný odkaz zanechal dvorný maliar a architekt klanu Medici Giorgio Vasari na svojej freske po tom, čo prekryl Da Vinciho nedokončený výtvor. Žiaľ, tento podnetný názov nenesie žiadny z internetových vyhľadávačov – ľuďom často chýba fantázia. Dokonca aj ten najdokonalejší – Google je len lingvistický omyl – aký si ľahko nájdete na nete – cerca trova.

Ako vyhľadávač pôsobí prehistoricky, ale prvé dojmy väčšinou klamú. Nikto sa nezdržuje nejakým Settings a automaticky prijíma to, čo sa mu ponúka a čo najviac priťahuje pozornosť – vyhľadávacie okno v správnom zornom poli. Ťukneme dve, tri slová – optimisti celé vety – a o 0,46 sekundy nám chrstne vyhľadávač do ksichtu milióny zdrojov. Sme v internetovom Nebi – hľadaj a nájdeš. Peklo nastáva, keď sa máme v tom hrabať – hľadaj a nájdeš… aj to, čo si nechcel. Štandardne sa zobrazuje 10 www zdrojov na stranu – na koľkej stránke končíte vy? Na prvej, na tretej alebo až na piatej – z miliónov?

Na školské projekty v duchu CtrlC a CtrlV to stačí. No z pohľadu kvality obsahu je aj Google často obeťou svojho systému. Posúva hore stránky s vysokou návštevnosťou, aj keď zaznávaná história nás bezúspešne presviedča, že to, čo pácha väčšina, nemusí byť práve obdivuhodné. Preto ak chceme relevantné výsledky, potrebujeme už na začiatku obmedziť  milióny ponúkaných www zdrojov na tisíce – ideálne na stovky. Aj to ponúka Google. Stačí sa zahĺbiť do jeho Settings a ostatných možností.

Nečakajte návod na obsluhu vyhľadávacieho predátora. Chceme vás len upozorniť, že ak naučíte svojich Alfíkov či GenZ správne vyhľadávať, nebudú behať po internete na drevených kolesách a zabíjať čas, ale dostanú krídla. A ako bonus v nich podporujete analytické myslenie. Riziko, že občas zaletia do zakázanej zóny, nevyriešite vypnutím domácej wifiny. Často mám pred internetom pocit ako pred Vasariho obrazom – oko a zmysly priťahujú zvýraznené veci v popredí – niekto chce, aby sme im venovali čas a pozornosť.  A pritom sú v pozadí úžasné informácie, na ktoré narazíme skôr náhodou ako zásluhou fulltextových robotov riadených algoritmami.

Mnohé princípy sa nemenia ani vekmi. Už Galileo Galilei v 16. storočí vo svojom DIALÓGU píše: „Biblia nás učí, ako sa dostať do neba, nie ako nebo funguje.“ Keď znova pustíte svojim Alfíkom wifinu, pridajte k tomu aj návod, ako majú používať svoje krídla. Dnes vás za to nikto nebude chcieť upáliť. Máte obavy, že to nezvládnete, že zlyháte, že svetu hi-tech prestávate rozumieť? Nič si z toho nerobte – skúste si vygúgliť, kam to dotiahli deti Steva Ballmera, keď im ako otec zakázal Google a iPod… CERCA TROVA.

Ak vám niekto povie, že vie, ako funguje Google, tak klame.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore