Práve čítate
Erika Bistrović: Ako som sa stala biomatkou
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

Erika Bistrović: Ako som sa stala biomatkou

erika bistrovic bio matka kontaktna-vychova

Celý môj príbeh biomaterstva sa, samozrejme, začal prvým tehotenstvom. Aj keď som knihy odjakživa milovala, zaprela som sa a ako takmer všetky ostatné mamy v mojom okolí, som vyhlásila, že tie o rodičovstve a výchove čítať nebudem. Nechcem. Lebo veď nemusím, lebo veď to musí mať každý rodič niekde hlboko v sebe. Spočiatku som si myslela, že mi pre bábätko stačí základná výbavička, že si pozriem pár videí o dojčení, pôrode a bude vybavené.

No potom ma raz moja zvedavosť zaviedla v kníhkupectve až do oddelenia kníh o výchove. Natrafila som na jednu s podtitulom Príručka pre odvážnych rodičov – hneď som ju vložila do košíka. Dozvedela som sa v nej o princípoch kontaktného a rešpektujúceho rodičovstva, tie mi dávali zmysel. Všetko bolo logicky a jednoducho vysvetlené – od prirodzeného pôrodu, bondingu, dojčenia, bezplienkovej metódy, spoločného spania, nosenia alebo aj plaču. Nemala som dôvod o niečom pochybovať. Ale robia ma všetky tieto činnosti lepšou mamou? Alebo ma robia biomamou? Aká je vlastne presná definícia biomatky?

V prvom rade som mama. Mama, ktorá sa snaží dať deťom to najlepšie, čo dokáže. Každá máme svoju cestu, ktorú na začiatku dlho hľadáme, pravidlá, ktoré meníme a prispôsobujeme, vzory, ktorými sa inšpirujeme, no aj tak nakoniec ruobíme to, čo nám najviac vyhovuje.

Ja som si vybrala cestu, ktorú dnes mnohí ironicky nazývajú biomaterstvom. Netvrdím, že je tá jediná a správna, respektíve, že musí vyhovovať každému. Tiež sa stále učím a vyvíjam. Naše deti rastú a treba s nimi držať krok. Nie je to jednoduché. Ale ako by sme potom pomenovali tie ostatné mamy – klasické alebo normálne? Znamená to, že ja som nenormálna?

Rodičovstvo nie je čiernobiele, nemá presné pravidlá a ja si ho tiež prispôsobujem konkrétnym potrebám. Napríklad takto:

  • používam (prevažne) látkové plienky, ale sem-tam použijem aj jednorázovku, 
  • skúšam bezplienkovú komunikačnú metódu, ale deti majú aj plienku – ako poistku, 
  • nepoužívam zbytočne veľa detskej kozmetiky, ale malá parádnica musí skúšať to čo mama,
  • snažím sa variť zo surovín z domácich zdrojov, ale deti už jedli aj iné ako zdravé a domáce koláčiky a keksíky, 
  • mám rada drevené hračky, ale doma máme aj plastové, 
  • kupujem barefoot topánky, ale od tatina dostala dcéra už aj tvrdé Conversy,
  • snažím sa dodržiavať zásady rešpektujúcej výchovy, ale občas pri tej dvojročnej vzdorovitej hlavičke rupnú nervy aj mne
  • snažím sa na sebe pracovať.

Vo všetkom sa snažím nájsť to, čo vyhovuje nám a v čom sa cítime sami dobre. A to som si kedysi myslela, že ak s niečím začnem, musím ísť na 100 % len jednou cestou – ak Montessori, tak nie Waldorf, ak nosím, tak nekočíkujem, ak látkové plienky, tak nepamperskujem. Teraz už viem, že môžem ísť presne podľa toho, ako sa práve cítim.

Veď moje dieťa potrebuje predovšetkým prítomnú mamu, ktorá je v pohode, ktorá má naň čas bez ohľadu na to, či je alebo nie je bio. 

Erika Bistrović z instablogu @ina_mama_v_chorvatsku a blogu erikabistrovic.sk

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore