Hračkár skrytý v betonárke
Nezávislý redaktor a copywriter. Študoval klasickú filológiu a neskôr popri…
Hračkár skrytý v betonárke
Veci, ktoré navrhne, vyzerajú rovnako zblízka aj z diaľky. Sčasti za to môže aj jeho vnímanie sveta. Ani ako štvornásobný otec nezanevrel Floris Hovers na čas strávený hraním.
Dizajnérska prax Florisa Hoversa sa vzťahuje okrem hračiek na produktový dizajn, bytové dekorácie či nábytok. Len prednedávnom vznikla v jeho dielni súprava sedačiek a pohoviek Float. Je sympatické, že už zo siluety sedačky možno čítať totožnú štylistiku, ktorú je tento holandský dizajnér schopný prenášať do ľubovoľného média. No aj napriek tomu je jeho Instagram bohatý na zábery malých hračkárskych autíčok. Takmer všetky sú dielom jeho kreativity. Niežeby sa od rána do večera venoval len tým, no práve pri autíčkach predvádza obdivuhodnú rozmanitosť foriem. Bez toho, aby sa sústreďoval na detaily.
Svet jeho hračiek pripomína pohľad z okna či z diaľky. Konkretizuje ich do ktoréhokoľvek materiálu tak, ako ho zachytí oko diváka, sledujúceho fungovanie sveta naokolo. Prípadne chlapca, udiveného silou a mohutnosťou obrovských strojov, ktoré vypĺňali a vypĺňajú jeho život. Lenže aj navzdory strohým formám jeho dizajn hýri farbami. A niekedy aj vtipom. Tu a tam sa v stovke malých traktorov objaví kúsok slamky, koktejlového dáždnička alebo štipec na bielizeň. Využiť sa dá všetko. Koniec koncov Floris farbu a kompozíciu vyučuje aj na prestížnej Akadémiii dizajnu v Eindhovene. Ako hovorí, každá farba nadobúda energiu až v spojení s inou. Dokazuje to vo všetkom.
V betonárni, kde sa dnes nachádza jeho štúdio, Floris nezačal tvoriť len tak náhodou. Všetko sa totiž začalo práve v nej. Veľmi dávno.
Floris, tvoj instagramový účet je plný hravých kompozícií. Čokoľvek na ňom prezentuješ, nesie čosi typické pre teba. Či sú to pohľadnice pre Post Modern, alebo malé modely zvierat a traktorov. Čo ťa priviedlo k takým redukovaným formám a tvarom?
Ak mám povedať pravdu, som skôr typ človeka, ktorý zbožňuje ozdobnosť, klasické tvary, volúty a organické motívy, aké možno vidieť v baroku či secesii. No krátko po tom, čo som absolvoval štúdium, som začal pociťovať potrebu nájsť pokoj a úľavu v jednoduchosti a prehľadnosti vecí. A asi to bolo preto, lebo som mal v tom období dojem, že svet je príliš uponáhľaný a realita neúprosná, zvlášť po tom, čo som sa stal otcom štyroch detí. Uvedomoval som si nesústredenosť, ktorá vyplývala z digitálneho prostredia a našich moderných podôb spoločnosti. Odmietal som vzdať sa kvôli dospelosti svojho vlastného detského nahliadania na život.
To všetko prispelo k tomu, že som si začal osvojovať hravú, no pritom o čosi zjednodušenú podobu dizajnu. Ako vo vlastných, tak aj v klientskych projektoch. Myslím si, že priestor pre predstavivosť je nenahraditeľný. Ako ten, kto veci navrhuje, nie som v konečnom dôsledku povinný robiť veci tak, aby bola ich interpretácia a chápanie stopercentne podľa skutočnosti, a to mi dáva určitú slobodu v práci.
Keď už je reč o redukcii, u teba sa to netýka len formy, ale aj zdrojov potrebných na výrobu. Okrem iného si navrhol napríklad upcyclingový set na výrobu loďky. Aký máš názor na hromadenie odpadových materiálov, zvlášť pri výrobe detských hračiek, ktoré pri dospievaní strácajú miesto v detských izbách a napokon aj životoch?
Mali by sme sa usilovať o to, aby sme obmedzili našu spotrebu a vedeli nachádzať v materiáloch druhé využitie. V neposlednom rade by to tak malo byť aj v snahe šetriť zdroje a energie potrebné na výrobu produktov. Klásť si takéto limity na nás samých môže byť neuveriteľne osožné a zmysluplné v tom zmysle, že sa takou zmenou v uvažovaní potýkame s novými situáciami. Rozumiem tomu, že akékoľvek obmedzovanie môže znieť triviálne a nezaujímavo, aj tak si však myslím, že v skutočnosti je to presne naopak a môžeme sa vďaka tomu naučiť veľa nepoznaného.
Pri návrhu DIY setu na výrobu loďky som sa upriamil v prvom rade na to, aby bolo skladanie rovnako zábavné ako konečná hra s hotovou loďkou. Rovnako verím tomu, že hra spojená s „majstrovaním“ môže byť podnetná a inšpiratívna pre každého. Najmä preto, lebo sa tak zdokonalí zmysel pre výber materiálov. Ja sám mám slabosť pre recykláciu starých vecí a materiálov, ktoré si už čo-to zažili.
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Nezávislý redaktor a copywriter. Študoval klasickú filológiu a neskôr popri literatúre aj filozofiu. Na vedúcej pozícii šéfredaktora lifestylového titulu pôsobil niekoľko rokov. Verí, že trendy definujú podobu spoločnosti. Ich sledovaniu sa dlhodobo venoval aj v rámci celej svojej doterajšej činnosti. Pre magazín Rikiki pripravuje príspevky s rovnakým tematickým zameraním. Prostredníctvom rozhovorov s dizajnérmi a odborníkmi sa ďalej snaží prinášať rôzne pohľady na súčasný vývoj hračkárskeho priemyslu a predstavovať pritom výrobky určené pre deti všetkých vekových kategórií.