Výtvarník a provokatér Andrej Frič
+8 
Andrej Frič je nielen výtvarný pedagóg, ale aj mimoriadne kreatívny výtvarník. K výtvarníctvu vedie aj mladých ľudí a deti, s ktorými je to podľa skúseností fascinujúce, ale zároveň vyčerpávajúce. V tom mu určite dáme mnohí za pravdu. V tvorbe svojich diel stavil na fantáziu s koreňmi v realite. Pod značkou Frikou vytvára umelecké sochy, objekty, maľby, grafiky a tiež úžitkovú keramiku.
Pri pohľade na tvoju keramiku má človek pocit, akoby sa ocitol v mystickom svete plnom rôznych záhadných tvarov a farieb. Čím sa inšpiruješ pri svojej tvorbe?
Mytológia a surrealizmus ma bavili vždy. Fascinuje ma tá hra symbolov. Tajomno a neznámo, ktoré však má korene v realite. Niečo ako ľadovec, z ktorého trčí iba vrchol a zvyšok, obrovský kus ľadu, je neviditeľný pod vodou. Ak by som mal povedať pár mien, tak hlavne na začiatku to boli napr. Brunovský, Giger, Banksy, ale momentálne sledujem skôr všetko a nič. Bavia ma veľmi rôzne až rozdielne veci a myslím, že práve to vytvára originalitu.
Ako sa vraví: pravé umenie by malo v ľuďoch vyvolať otázky, držíš sa tohto hesla pri tvorbe výtvarných diel?
Môže to tak vyzerať, ale nie je to vždy moje hlavné heslo. Ja len rád provokujem. Pri keramike, ktorú ľudia stále berú ako niečo tradičné, je to o to väčšia zábava. Umenie beriem ako komunikáciu, ale trochu na inej úrovni. Či už je to provokatívny nápad, ktorý zbúra ďalšie tabu, alebo iba vizuálne zaujímavá vec, má to pre mňa rovnakú hodnotu. A ak je to originálny nápad a má to ešte aj dokonalú formu, je to úplná výhra.
Pracuje sa ti ľahšie, keď máš voľnú ruku alebo keď si zákazníci určia parametre výrobku, ktorými sa musíš riadiť?
Ľahšie sa mi robí, keď mám voľnú ruku, ale nemám problém ani so zákazkami, pri ktorých majú ľudia už nejakú predstavu. Alebo niečo medzi, ako naposledy, keď som robil sochu Ctulhu. Dohodli sme si pár vecí na začiatok a potom to bolo už o mojom videní. Myslím, že aj vo výsledku je potom vidieť, nakoľko slobodne a kreatívne sa k tomu autor mohol postaviť.
Aký bol prvotný impulz venovať sa práve výrobe keramiky?
Prvotné impulzy prišli asi na Keramických trhoch v Pezinku, keďže som domáci, tak som sa tam chodieval pozerať pravidelne. Sú to asi najväčšie čisto keramické trhy na Slovensku, ktoré navštevuje aj veľa zahraničných hostí, takže je tam toho veľa. Vtedy som ale ešte netušil, že budem robiť aj keramiku, takže som to až tak špeciálne nevnímal. Pamätám si len pocit, že mi tam chýbala väčšia originalita a pestrosť. Samotná cesta ku keramike bola skôr náhoda, ale keď som ju raz v škole vyskúšal, chytilo ma to a baví ma dodnes.
Aké techniky využívaš najčastejšie pri tvorbe keramických výrobkov?
Robím všetko ručne, modelujem väčšinou z kúskov hliny alebo tzv. šúľancov a postupne budujem tvar. Moja technika je celkom jednoduchá. Používam iba pár nástrojov, ako napríklad šliker, točiacu podložku. Potom to buď natriem engobou, alebo dám rovno vypáliť. Následne nanesiem glazúru a vypálim druhýkrát.
Myslíš si, že ručne vyrábaná keramika je v dnešnej dobe dostatočne ohodnotená a vyhľadávaná medzi ľuďmi?
Myslím si, že keramika je stále väčšinou vnímaná ako niečo tradičné, úžitkové, prípadne milé a od toho sa odvíja aj jej hodnota. Na jednej strane obdivujem keramikárov, remeselníkov, ktorí robia krásne úžitkové veci, ale viem, že je to vykúpené tvrdou prácou. Keďže cena je nastavená tak, ako je, musia mať skrátka obrat. Potom sa človek ľahko nechá pohltiť trhom a monotónne vyrába to, čo sa najviac predáva. Moja cesta je trochu iná. Neživí ma iba keramika, takže sa zatiaľ cítim slobodne.
Okrem výtvarnej tvorby sa venuješ aj výtvarnej pedagogike. Učíš v umeleckej škole alebo máš súkromné hodiny?
Momentálne učím v súkromnej škole v Bratislave. Súkromné lekcie zatiaľ nedávam, ale ak by sa mi podarilo získať väčší priestor na ateliér, robil by som pravdepodobne kurzy aj sám.
Učíš výtvarníctvo deti alebo aj dospelých, či študentov, ktorí inklinujú k výtvarníctvu?
V minulosti som pracoval ako výtvarník na ZUŠ v Pezinku, mal som tam na starosti tie najmenšie deti. Teraz mám hodiny výtvarnej výchovy s deťmi a kurzy grafiky pre dospelých.
S deťmi je to fascinujúce, ale zároveň aj vyčerpávajúce.
So staršími alebo dospelými je to určite ľahšie. Niektorí sú naozaj šikovní, robia možno inú profesiu, ale majú to v sebe. Iní to berú ako kreatívny relax a to je tiež úplne okej. Niektorých zaujala samotná grafika, dnes už tak trochu historická technika.
Myslíš si, že je dnes remeselníctvo atraktívne pre deti a mladých?
Myslím, že je vidieť nárast handmade značiek a remeselníkov, ale neviem, nakoľko je to atraktívne pre mladých. Koľkí z nich sa rozhodnú, že niečo vyrobia a skúsia predať. Ak ale majú taký sen, mali by to určite aspoň skúsiť.
Čo bolo v tvojej kariére skôr? Maľba, keramika alebo učiteľstvo?
Najprv bola kresba na okraj zošitov, hocikam. Až na vysokej škole som poriadne vyskúšal aj ďalšie techniky, ako napríklad grafiku, maľbu, keramiku, textil… tam ma to poriadne nakoplo. Zaujímalo ma všetko, artprotis, exlibris, glazúry, maľba, dejiny umenia. Ešte na škole som si kúpil grafický lis a čoskoro aj pec na keramiku. Dodnes ma to baví a okrem keramiky sa stále venujem aj maľbe a grafike, kresbe na stenu. Na pedagogickú fakultu, na spolužiakov a profesorov, spomínam naozaj rád. Tam sa to začalo.
