Čakajte, ste v poradí
Odkedy som mama, mám pocit, že celé dni len čakám. Čakám niekoľkokrát denne a niekedy dokonca aj niekoľkokrát za hodinu. Čakám, kým sa dieťa zobudí, kým dieťa zaspí, kým sa naje, kým dostavia v poradí už snáď sedemdesiaty druhý lego-transformer.
Potom čakám, kým si moje dieťa vyberie knižku, kým donesie knižku, kým si sadne a kým si prezrie všetky obrázky v nej. S najväčšou dávkou trpezlivosti, ktorú v sebe, bohvie odkiaľ, nachádzam, vyčkávam, kým moje dieťa knižku dočíta. Potom zase so zaťatými zubami čakám, kým mi vysvetlí, že toto predsa vôbec nie je tá knižka, ktorú chcelo pôvodne čítať! Na ulici pravidelne čakám na nízkopodlažnú električku, v kuchyni zase na to, kým sa uvarí mrkva. Každý deň sa prosebne dívam na kľučku dverí a čakám, kým muž príde domov z práce a konečne si aspoň jedno dieťa vezme na starosť. Čakám, čakám, vyčkávam.
Niekedy sa dokonca pristihnem pri tom, ako čakám na niekoľko vecí súčasne! Vtedy sa zväčša všetky tie veci udejú naraz! Nielenže to značne skomplikuje moju situáciu, ale potom ešte aj čakám, kým to všetko prejde.
Najhoršie je čakanie na fyziologické potreby mojich detí, akými sú jedenie a spanie. Ak by som mala byť skutočne úprimná, tak spomedzi všetkých čakaní má najšpeciálnejšie miesto čakanie na kakanie. Verte mi. Keby existovala olympijská disciplína v čakaní na to, kým sa dieťa vykaká, bola by som bezkonkurenčne… posledná.
Čakanie na kakanie nie je moja parketa. Za celého tri a pol roka, čo sa hrdím oslovením mama, som sa nebola schopná naučiť predvídať, kedy a najmä za akých okolností sa incident udeje. Neviem odhadnúť ani to, aká bude jeho intenzita a či sa po tejto udalosti bude ešte ľudstvo schopné opäť postaviť na nohy. Na moju obranu však musím povedať, že som odhalila niekoľko spúšťačov, ktoré celý tento proces aspoň trochu urýchlia. Aby som nemusela toľko čakať, všakže?
Uvediem vám aspoň jednu overenú radu, ktorej funkčnosť vám síce nemôžem zaručiť, no u nás funguje jednoznačne najlepšie. (Áno, áno, viem, že ste o radu nežiadali, takže to možno mnohých z vás pohorší a zvyšok textu vôbec nedočítate.) Tá rada je: Čistota! To je ten kľúč, ako eliminovať dlhé čakanie na detské kakanie! Dieťaťu treba dať čistú plienku a ideálne ho predtým ešte vykúpať! Prečo? Lebo do čistého sa najlepšie, však?
Počas môjho dennodenného čakania som si totiž stihla všimnúť, že deťom, ktovie prečo, nie je stav čistoty vôbec prirodzený. A tak robia všetko pre to, aby sa čo najrýchlejšie vrátili do svojho východiskového stavu, ktorým je pre ne, ako inak, špina a smrad. Ale je tu jedna vec, na ktorú nikdy nečakám. Jediný čakací paradox v celučičkom mama vesmíre. Káva. Na vychladnutú kávu čakať netreba. Tá sa udeje sama od seba a expresne rýchlo.
