Práve čítate
Michal Husár – slovenský umelecký rezbár – Keď umenie predstavuje život i živobytie
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

Michal Husár – slovenský umelecký rezbár – Keď umenie predstavuje život i živobytie

michal husar umelecky rezbar
+1
Zobraziť galériu

Umelecké rezbárstvo si na Slovensku stále drží čestné miesto, a tieto ručne vytvárané diela stále zdobia verejné priestory vo väčšine slovenských miest. Ako sa však začína cesta za drevárskym dekoratívnym umením? Pre každého je to iné. Niekoho prvú píšťalku naučil vyrezať starý otec, niektorí toto umenie dedia v rodinných dielňach, niektorí sa naučili vyrezávať na rybačke s priateľmi. Sú však aj takí, ktorí na to prišli sami. Umelecký rezbár Michal Husár spomína na svoj prvý výtvor celkom prozaicky: 

„Bolo to v Stratenej doline, kde sme pílili a chystali drevo na zimu, a ako som prechádzal okolo spadnutej jedle, napadlo mi do nej niečo vyrezať. A tam sa to začalo.“

Umelecké rezbárstvo nie je len o trpezlivosti, ale aj o nadaní. Aj Michal nám vo svojom rozprávaní potvrdil, že je dôležité práci venovať čas, ale nie je to len o tom, koľko času nad dielom človek strávi, aby malo skutočnú hodnotu umeleckého diela.
Konkrétne Michalovými obľúbenými materiálmi na tvorbu tohto druhu umenia sú topoľ, dub, javor a orech, ale šikovný rezbár dokáže pracovať so všeličím. Michal sa nám priznal, že aj on sám občas pracuje s netradičnejšími materiálmi – napríklad s pieskom, keď potrebuje od drevárstva prestávku.

Proces rezbárskej tvorby

Slovenský umelecký rezbár Michal Husár

Klasický rezbár má výhodu aj v tom, že mu ľudia materiál poskytujú, a to dokonca aj zadarmo. „Ľudia mi dajú vedieť, keď majú doma vhodné kusy dreva. Ak sú priveľké, tak si po ne prídem a odveziem si ich osobne,“ povedal k tejto téme pre náš magazín. Napríklad v porovnaní so zváračským remeslom je toto zameranie jednoduchšie na získavanie materiálu.

Nevýhodou sú však všadeprítomné piliny, ktoré zaručene nezostávajú len v dielni. Pri každom otvorení okna sa vyberajú na vandrovku do sveta, prilepia sa na každé oblečenie, zostanú vám vo vlasoch, a verte či nie, aj vaše novučičké auto, o ktoré je postarané ako v bavlnke, sa s nimi určite časom zoznámi.
Rôzne umelecké diela si vyžadujú aj rôzne obete. Niektorým treba obetovať zvlášť veľké úsilie, niektoré nás stoja dlhý čas a niektoré si vypýtajú aj kúsok z nás samých.

„Najdlhšie som vytváral jeleňa v životnej veľkosti. Toto dielo bolo lepené zo štyroch kusov obrovského dreva. Celé mi to trvalo asi mesiac, keďže išlo o moju prvú sochu takýchto rozmerov. Najkratšie trvajú malé diela, napríklad sova sa dá stihnúť aj za hodinu, ale môže to byť aj za týždeň – podľa toho, do akej detailnosti chcem ísť,“ prezradil nám rezbár Michal.

Časová náročnosť však nespočíva len v dĺžke výrobného procesu, ale aj v zhone, ktorý s tým logicky súvisí. „Raz som mal vyrezávať rám postele, no meškal som. Veľa sme špekulovali, čo a ako tam nakoniec bude. Pri tom zhone a práci som si zabudol dať pozor. Rukou som sa chytil naštartovanej motorovej píly, a tak som si zranil ruku,“ dodal. Aj tento príbeh nám naznačuje, že rezbárstvo má svoje nebezpečné momenty.

Práve tie špekulácie, plánovanie a tvorba, čo a ako na diele urobiť, sú najkrajším procesom v celej umeleckej činnosti. Človek je však tvor nespokojný, a tak väčšina z nás aj na dokonalej práci dokáže nájsť chyby – aj Michal vravieva, že každé dielo sa mu páči, kým ho tvorí, ale keď je hotové, prestáva byť spokojný, pretože nájde veci, ktoré mohol urobiť ešte lepšie.

Vlastná cesta

Michal Husár s vyrezávaným orlom na Martinských holiach


Michal Husár vytvára veľa rôznych druhov výrobkov. Medzi rôznymi darčekovými predmetmi vyrába napríklad aj drevené motýliky, ktoré aj sám rád nosí. Ale robí skôr väčšie objekty, nábytok a, samozrejme, často vyrába drevené sošky, zvlášť zvieratá.
Medzi jeho verejne vystavené diela patria napríklad jeleň vo Valčianskej doline, lavičkové sedenie ozdobené vyrezávaným orlom a sovou na Štrbskom plese, drevené vyobrazenie medveďa v Ždiari, a potom aj menej tradičné sochy z piesku v Liptovskom Jáne. Momentálne však pracuje na Tatranskom ľadovom dóme na Hrebienku.

Každý umelecký rezbár by mal ísť vlastnou cestou. Michal sa nám však priznal, že občas sa zasa na chvíľu stane študentom, keď môže spolupracovať s niekým skúseným.
Najdôležitejšie však je, že každý správny rezbár svojmu remeslu verí.

Aj náš článok sa končí odpoveďou, ktorú nám Michal dal, keď sme sa ho spýtali, či sa takouto prácou dá vôbec uživiť: 

„Podľa mňa sa dá uživiť čímkoľvek, keď je človek šikovný.“

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore