Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

+9

Zobraziť galériu

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Veronika Madleňáková: Život ma naučil, že keď nestíham, svet sa nezrúti

Dnes 29-ročná Veronika Madleňáková síce vyštudovala geoinformatiku a kartografiu, ale väčšmi než ku kresleniu máp ju to ťahá k udržateľnej móde, ekológii a prirodzenému spôsobu života. Spolu s manželom si raz zbalili kufre a odsťahovali sa z Bratislavy na dedinu. Tam si otvorila bezobalový obchodík – Lokálik a rozvíja svoju vlastnú značku udržateľnej módy – Severanka.

Nedávno ste sa spolu s manželom presťahovali z hlavného mesta na Oravu. Prečo? Túžili ste po inom prostredí?

My sme na sa Oravu vlastne vrátili, pretože obaja z Oravy pochádzame. Veľmi nás to ťahá k prirodzenému spôsobu života – mať svoj domček na dedine, môcť si vypestovať vlastné jedlo. Baví ma sledovať, čo všetko si môžeme zaobstarať sami už len tým, že žijeme na dedine. Vždy ma to ťahalo k prirodzenosti. U mňa je to spojené aj s láskou k prírodným materiálom. Nikdy ma nebavilo naháňať sa za trendami a žiť tak, ako by sa podľa druhých malo.

Presťahovať sa, založiť si vlastný slow fashion obchodík a otvoriť bezobalové potraviny na Orave, páni! To muselo chcieť odvahu, alebo sa mýlim?

Nemýliš. Odvahu to chcelo. Keď som pred štyrmi rokmi zakladala Severanku, nemala som hneď veľké ambície. Vtedy som ešte pracovala vo svojom odbore v Bratislave, nemala som v úmysle dať v práci výpoveď a naplno sa vrhnúť do podnikania. Spojila som sa s jednou krajčírkou a začala som sa tomu venovať len tak, popri zamestnaní. Veľmi mi tu chýbalo kvalitné slow fashion oblečenie, ktoré by sa dalo normálne nosiť, malo by štýl a konceptuálne aj jednotnú líniu. Bola som trochu otrávená z toho, že keď prišla nová sezóna a niečo sa začalo nosiť, odrazu to bolo absolútne všade – akoby bolo v obchodoch len plno rovnakých vecí.