7 tipov na mindful – uvedomelé nakupovanie

6 zdieľaní
6
0

Štatistiky hovoria, že si za život kúpime okolo 3 100 kúskov oblečenia, vrátane 270 párov topánok, 185 šiat a 145 kabeliek. Minieme tak odhadom 105 000 eur. Aj napriek tomu 60 % žien hovorí, že nemá čo nosiť. Ďalšia štatistika hovorí, že jeden kúsok zo šatníka si oblečieme len sedemkrát a potom už ho nechceme. Oblečenie tiež nosíme o polovicu kratšie ako pred 15 rokmi. Okrem toho je podľa prieskumov jeden z desiatich Američanov shoppoholikom.

Prečo je to tak? Jedným z dôvodov je stále nižšia kvalita a cena oblečenia. Opraviť, prešiť, zúžiť alebo prišiť gombík, sa nám už jednoducho naozaj neoplatí. Radšej mávneme rukou, pokazené hodíme do skrine a kúpime si nové. Prečo? Lebo môžeme.

Na druhej strane si myslím, že naše nákupné správanie sa v posledných 20-tich rokoch dramaticky zhoršilo. K oblečeniu sa správame, akoby to bola jednorazová záležitosť, kupujeme si nové veci len preto, aby sme sa v nich odfotili na Instagram a potom ich predávame, aby sme si kúpili ďalšie. Nezaujíma nás, kto naše oblečenie šije ani to, či pracoval v bezpečných podmienkach. A keď nás na to náhodou niekto upozorní, ohradíme sa tým, že zodpovedná móda je drahá. Uvedomili ste si však niekedy, že i keď nakupujete vo výpredaji, peniaze nešetríte, ale stále míňate?

Čím dlhšie sa vzdelávam o udržateľnosti a zodpovednosti v móde a čím viac sa rozprávam s ľuďmi, tým viac si uvedomujem, že udržateľnosť začína v našej hlave, nie v peňaženke.

Krátka radosť, dlhšie výčitky

Vieme, čo robíme – vnímame, čo robíme? Keď po náročnom dni vletíme do obchodu, „stratíme hlavu“ v šialene nízkych cenách. A zrazu sa pristihneme pri tom, ako odchádzame z obchodu s plnou taškou nového oblečenia. Fashion Revolution vo svojom časopise však uvádza, že pre štvrtinu opýtaných trvá radosť z nového kúska oblečenia len pol dňa, následne nastupujú výčitky a vina – z toho, že sme to zas spravili, z toho, že si nevieme ušetriť, z toho, že nie sme dosť… (doplňte si svoje)

uvedomele nakupovanie platforma udrzatelnosti

Priznajme si, že mnohí nakupujeme oveľa viac, ako potrebujeme, veci nosíme oveľa kratšie, ako by sa dali a potom bezhlavo vyhadzujeme. Pod ťarchou našej činnosti sa na planéte hromadí odpad a my nevieme, čo s ním máme robiť. V médiách nás neustále bombardujú informáciami o tom, že práve tento jeden kúsok nám zaručí šťastie, že sa budeme cítiť krajšie alebo nás dokonca budú mať ľudia radšej. Oni totiž vedia ako nás „chytiť za srdce“ alebo skôr pritlačiť na naše bolestivé miesto, či nespracovanú krivdu z detstva a pod falošným sľubom šťastia nás motivovať, aby sme si tie nové šaty kúpili – predsa modelka, ktorá je v nich odfotená, vyzerá tak spokojne. Toto sa nám v hlave samozrejme deje podvedome, preto si to mnohé a mnohí z nás vôbec neuvedomujú.

Naučili sme sa nakupovať len tak, pretože nemáme čo robiť, nemáme koníčky a záujmy. A tak sme si z nakupovania spravili náš hlavný zdroj dobrého pocitu. Zrejme by na tom nebolo nič zlé, keby sme sa z kúpenej veci tešili, nosili ju, milovali ju a pekne sa o ňu starali nasledujúce roky. Často je to však inak – niečo si kúpime a zabudneme na to skôr, ako si to vôbec stihneme obliecť.

Ako nakupovať MINDFULLY?

Je škoda, že slovo mindfulness po slovensky neznie tak krásne ako po anglicky. Prekladáme ho ako všímavosť alebo byť vedomý. Týmto slovom môžeme opísať konanie, pri ktorom venujeme pozornosť konkrétnej činnosti bez toho, aby sme ju akýmkoľvek spôsobom hodnotili alebo posudzovali.

Jedna z vecí, ktorú ľuďom veľmi rada pripomínam, je to, že ak sa učíme novú vec alebo správanie, na začiatku máme veľmi zlý odhad dopadov a nákladov. To isté môže platiť aj teraz. Možno sa vám zdá, že vedomím nakupovaním prídete o všetku zábavu a radosť v živote. Ale mnohí z nás, ktorí pomaličky kráčame po zodpovednej ceste, by sme už nemenili. A za seba poviem, že som nikdy nebola spokojnejšia so štruktúrou môjho šatníka a pocitom slobody. Je mi jedno, že sú nejaké výpredaje, pretože táto informácia sa ma zrazu netýka.

View this post on Instagram

Dnes mi jedna z vás napísala, že jej stačilo zaradiť triedenie si šatníka do života aj mimo korona karantény a hneď má čo nosiť.⁠ ⁠ Uvedomila som si, že to mám rovnako. Posledných 6 rokov si šatník triedim (alebo skôr upratujem) každé 2-3 mesiace. Sem-tam nájdem kúsok, ktorý sa rozhodnem posunúť na SWAP alebo vyradiť úplne či posunúť niekomu. Čím viac sa do skrine vraciam, tým lepší mám prehľad o tom, čo je nej je.⁠ ⁠ Ako hovorí Robin Sharma: better awareness leads to better choices which leads to better results. ⁠ ⁠ Uvedomenie, v našom prípade “to, že vieme, čo v šatníku máme” vedie k lepším rozhodnutiam, napríklad o tom, čo potrebujeme/chceme. Alebo o tom, či sa vám tá vyhliadnutá blúzka hodí k veciam, ktoré máte doma.⁠ Lepšie rozhodnutia nakoniec automaticky povedú k lepším výsledkom. Napríklad takým, že otvoríte skriňu a budete milovať každý jeden kúsok v nej je, tak ako ja. Nebudete (napríklad) cítiť pokušenie kúpiť si biele kvetinkové šaty, pretože viete, že sa aj tak najlepšie cítite v čiernej. A úplne sa vykašlete na trendy, pretože sa aj tak chcete hlavne cítiť pohodlne a „sama sebou“.⁠ ⁠ Okrem uisťovania sa, čo v šatníku mám, ma baví počítať si koľko kúskov tam je. Vieme, že je to jedno, ale… mňa to proste baví! Pretože už rok som niekde medzi 70-90 kúskami a som na seba za to veľmi hrdá. Možno je to pre niekoho stále dosť, a ja tiež cítim, že ešte pár kusov by som opustiť, ale ešte neprišiel náš čas. ⁠ ⁠ Ako to máte vy? Ako často si upratujete v šatníku? A počítate?⁠ ⁠ A fotku mám od @delis.simo ❤️

A post shared by Platforma Udržatelnosti (@platformaudrzatelnosti) on

Ako teda vyzerá mindful nakupovanie?

1. Vnímaj svoje zmysly: Čo cítiš? Čo vidíš? Ako to vonia? Aké je to na dotyk? Ako to chutí? Pozoruj to

Vedzme, že v momente, keď vstúpime do obchodu, našich päť zmyslov rozhoduje o tom, aká bude naša skúsenosť – môže byť pozitívna alebo negatívna. Ak sú naše pocity príjemné, začneme pociťovať eufóriu a silné nutkanie niečo si kúpiť. A je jedno, či to potrebujeme, alebo nie. Jediné, čo v tomto momente treba spraviť, je nenechať sa opantať eufóriou a len pozorovať naše pocity v tele. Asi to zo začiatku bude náročné, ale po pár dňoch budeme dokonca vedieť lokalizovať, kde sa ten pocit v tele odohráva.

Ak sa pocity naučíme vnímať a necháme ich nami len tak prejsť, prestaneme na ne reagovať, čo znamená, že si „to“ nekúpime. Takto sa postupne naučíme čaro mindful nakupovania a získame odstup od emócií, vďaka ktorým sa dokážu s nami napríklad reklamy hrať. Môže sa nám stať, že zrazu začneme výpredaje ignorovať, pretože už v nás nebudú vyvolávať žiadne pocity.

Cieľom, samozrejme, nie je asketický život v chatrči v lese, aspoň pre mňa nie. Ale skôr nájdenie harmónie a slobody v rozhodovaní sa, čo naozaj chcem a čo je len domnienka, že to chcem.

2. Najskôr si vytvor miesto pre nové 

Ak si naozaj chceme niečo kúpiť, mali by sme najskôr vedieť, čo už doma máme. Veľmi sa mi páči príbeh, ktorý mi rozprávala jedna kamarátka. Od detstva mali doma zaužívanú tradíciu, že ak si prosili nové hračky, museli si spolu so sestrou sadnúť a rozhodnúť sa, ktoré z aktuálnych hračiek posunú ďalej deťom v núdzi. Museli si na nové vytvoriť miesto. Čo keby sme sa to naučili aj my? Zaraďme si do života pravidelné revízie šatníka a poďme nakupovať, až keď vieme, čo vlastne chceme.

Neprídeme tak o spontánnosť a radosť zo života? Plne rozumiem vašim obavám, ak sa vám táto myšlienka náhodou vynorila v hlave. Verte mi, opak je pravdou. Sama som získala neskutočnú slobodu a dlhodobú radosť z každej uvážene kúpenej veci, pretože sú to premyslené nákupy kúskov, ktoré naozaj obohatili môj šatník. Pôvodne som chcela napísať, že obohatili môj život, ale potom som si uvedomila, že ten mám plný aj bez oblečenia.

A možno zistíte, že je vám vlastne jedno, či máte na sebe niečo z poslednej kolekcie alebo nie, pretože vy aj tak najviac túžite po cestovaní a nie po míňaní peňazí na „handry“. Nie je to tak?

3. FOMO (fear of missing out) –  strach z toho, že nám niečo ujde

Počuli ste už o ňom? V dnešnej dobe sme neustále konfrontovaní s tým, čo si kto kúpil, kto čo je a kam kto cestuje, pretože to neustále vidíme na sociálnych sieťach. Čoraz častejšie psychické problémy idú ruka v ruke s tým, že sa aj vďaka tomu, že my „to nemáme“, cítime menejcenní, nemilovaní, nepochopení a nechcení. Preto máme pocit, že potrebujeme, byť ako „tí druhí“ – domnievame sa, že ak budeme mať to čo oni, budeme šťastní. Myslíte si, že to funguje? Ak áno, tak len na chvíľočku.

Zastavme a zamyslime sa, či zohráva v našich životoch strach z toho, že nám niečo ujde, nejakú úlohu? Ak áno, s láskou ho opustime. Vedomé nakupovanie je o tom, aby sme si vychutnali prítomnú chvíľu. Verte mi, že nič také strašné vám neutečie. Šťastní môžeme byť aj tu a teraz, aj bez košele z novej kolekcie.

Zaujímavé je prepojenie nášho psychického stavu s tým, ako a čo nakupujeme. Výskum doktorky Xun (Irene) Huang dokonca ukázal, že žiarlivosť vedie k zvýšenej potrebe nakupovania nových, často na pohľad výrazných vecí. Ak má jeden partner pocit, že mu ten druhý nevenuje dostatok pozornosti, je dokázané, že si pravdepodobne kúpi výrazný kúsok oblečenia, aby naspäť prilákal pohľad svojho partnera. 

4. Oddeľme to kým sme, od toho čo všetko máme

Keď to napíšem takto, znie to jasne. Ale popozerajte sa okolo seba – koľko ľudí je presvedčených, že ich hodnota sa rovná tomu, čo vlastnia? Okázalé autá kúpené na splátky, drahé značkové oblečenie, vyzývané šperky, výstredný životný štýl.

V minulosti bol kráľ, ak dosiahol určité bohatstvo a panoval nad viacerými krajinami, povýšený na cisára. Veľkosť jeho majetku zmenila jeho „identitu“. I keď už dávno nežijeme v týchto dobách, stále si myslíme, že čím viac toho budeme mať, tým vyšší bude náš status v spoločnosti a čo je horšie – myslíme si, že tým väčšia bude naša hodnota. Na meranie svojej vlastnej hodnoty využívame veľkosť nášho majetku – čím viac mám, tým som lepší človek.

Problém je, že takto to nefunguje. Ten bod, keď si povieme, že už máme dosť materiálna, často nepríde. A my strávime celý život naháňaním sa za nesprávnym cieľom.

Veľmi často hovorím o tom, že akonáhle nájdeme samých seba – náš šatník sa akoby zázrakom uprace aj sám. Pochopíme, aký je náš štýl a trendy nám budú ukradnuté, pretože sa skrátka budeme cítiť dobre sami so sebou, bez ohľadu na to, čo máme na sebe oblečené. Krásne predstava, však?

5. Uvedomili ste si niekedy, že aj keď si kúpime niečo vo výpredaji, peniaze stále míňame? Nešetríme – míňame

Ak máte problém s tým, že vo výpredajoch nakupujete príliš veľa, vykašlite sa na ne. Proste si ich vymažte zo zorného poľa. Ja som prestala chodiť do nákupných centier a časom som aj zabudla na to, že nejaké výpredaje existujú. Dá sa to, len to od nás vyžaduje aspoň minimálny vklad. Keď ste zvyknutí, že chodíte s kamoškou na kávu do nákupného centra – a pritom si vždy niečo kúpite, lebo neodoláte – zmeňte lokalitu. Zíde z očí, zíde z mysle.

Pomohlo mi tiež, že som sa odhlásila sa z odberu všetkých newsletterov, ktoré mi denne pripomínali, čo všetko by som potrebovala. Viete, desaťkrát to ustojíte, ale ten jedenásty budete mať buď dobrú náladu, alebo naopak veľmi zlú, a v noci online nakúpite X zbytočností, ktoré vám akurát tak pokazia ďalší deň. Teda, ak ste takí, ako som bola ja –  po nepremyslenom nákupe vždy prišli výčitky a pokazená nálada.

6. Jedenkrát sa poriadne nadýchni pretým, ako si niečo kúpiš

Moja kamoška hovorí, že lepšie ako jeden nádych, je vyspať sa na to. Naozaj sa nemáte kam ponáhľať – ak je vám ten kúsok naozaj súdený, bude tam aj zajtra a ak nie, práve ste ušetrili. Sama sa to učím robiť a čoraz viac si uvedomujem, že je to „len“ oblečenie. Neurobí zo mňa lepšieho človeka preto na ňom už tak veľmi nelipnem. Nebojte sa učiť nové spôsoby nakupovania len preto, že milujete módu a oblečenie, ja ich milujem tiež. No práve odkedy sa učím nakupovať a žiť vedome, som oveľa slobodnejšia a šťastnejšia.

7. Nakupovanie nie je terapia

Niekedy však naučiť sa nakupovať vedome nestačí, pretože naše správanie prerástlo do iného problému. Nezamieňajme si nakupovanie s terapiou.

Psychológovia sa zhodujú na tom, že naše nezdravé nákupné správanie môže prerásť do závislosti na nakupovaní alebo hromadení vecí. Neberme preto spôsob ako nakupujeme na ľahkú váhu a ak cítime, že spôsob akým nakupujeme my alebo naši známi naberá nebezpečné obrátky, skúsme túto tému citlivo otvoriť s odborníkom alebo s dôverným a láskavým priateľom. Určite si však nerobme z toho srandu a hlavne sa vyvarujme komentárom typu: „veď si povedz, že prestaneš“ alebo „veď sa kontroluj“. Keby to bolo také ľahké, tak by to ten človek dávno spravil. Práve vďaka týmto poznámkam si pred ňou či pred ním zavriete dvere a jediné, čo dáte vášmu blízkemu najavo, je, že sa na vás nemôže spoľahnúť.

Medzi základné znamenia, že naše nákupné správanie nie je zdravé, môže patriť:

  1. Pocit, že nevieme prestať, i keď by sme chceli, alebo sme sa prestať snažili, no neúspešne.
  2. Nakupovanie ohrozuje naše vzťahy, finančnú situáciu alebo prácu.
  3. Našu rodinu alebo partnerov znepokojuje naše nákupné správanie a často sa rozhovory s nimi skončia hádkou.
  4. Myslíme na nakupovanie celý čas a keď si nemôžeme niečo kúpiť, sme nahnevaní a smutní.
  5. Nakupovanie je náš jediný spôsob ako sa upokojiť a zdvihnúť si náladu.
  6. Skrývame to, čo sme si kúpili a často nakupujeme veci, ktoré nepotrebujeme alebo nakupujeme oveľa viac, ako sme si naplánovali, i keď vieme, že si to nemôžeme dovoliť.
  7. Často sa hanbíme za to, že sme si zas niečo kúpili a náš pôžitok z nákupu trvá stále kratšie.

Ak ste sa v niektorých bodoch našli a máte ochotu niečo s tým urobiť, skúste vyhľadať odbornú pomoc. Nutkavé nakupovanie alebo hromadenie môže indikovať iné psychické problémy, napríklad depresiu, úzkosť alebo obsesívno-kompulzívnu poruchu.

6 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ