Byť mamou alebo pracovať?

0 zdieľaní
0
0

Už pred 7 500 rokmi vykonávali ženy popri výchove malých detí aj ťažkú manuálnu prácu. Činnosti ako ťažba a sekanie dreva, drvenie obilia či nosenie vody boli súčasťou ich každodenného života. Zo štúdie archeológov z univerzity v Cambridgi, v ktorej porovnávali kosti žien z minulosti s kosťami tých dnešných, vyplýva, že kosti žien boli voľakedy oveľa pevnejšie. Ženy jednoducho popri materstve, dokonca veľmi mladé, pracovali spolu s mužmi niekoľko hodín denne. Pracujúce matky tu teda boli od čias praveku, len sa o nich vtedy ešte nehovorilo v médiách.

V antickom Grécku bola žena vnímaná ako „nedokonalý muž.“ Stereotyp, ktorý definuje ženu ako „hadie plemeno,“ pramení ešte z Biblie. Voči ženám bola v spoločnosti prechovávaná nenávisť, pretože boli potomkami Evy, a tá predsa naviedla Adama k hriechu. Počas stredoveku sa ženy, okrem tých z aristokratických rodín, nemohli angažovať v politickom živote a ani ich prístup k vzdelaniu nebol vždy samozrejmosťou. Ženy boli po stáročia považované za menejcennejšie pohlavie. V riadení území sa, až na niektoré výnimky, striedali muži, a preto, ak sa k moci dostala žena – musela dokazovať, že je dostatočne schopná.

Matky prezidentky

Spoločnosť sa však vyvíja a ženy sa čoraz viac objavujú na pozíciách, ktoré predtým zastávali len muži. Mnoho úspešných žien z minulosti, aj dnes, nám ukazuje, že môžeme byť čímkoľvek. Fyzičkami, astronautkami, pilotkami, prezidentkami a okrem toho – matkami.

Pred pár rokmi nám to dokázala Železná lady, Margharet Thatcher, ktorej sa v roku 1953 narodili dvojčatá a v roku 1959 už bola prvýkrát zvolená do Dolnej snemovne britského parlamentu. Niekoľko rokov bola na čele vlády Veľkej Británie a dodnes je považovaná za jednu z najvplyvnejších žien histórie. Ženy na vrcholných miestach v politike nás inšpirujú dodnes, medzi nimi matka dvoch detí a senátorka v USA – Kirsten Gillibrand, matka a predsedníčka vlády Nového Zélandu – Jacinda Ardern a v neposlednom rade naša pani prezidentka – Zuzana Čaputová. Jej dve dcéry sa narodili v rokoch 2001 a 2004, v rokoch 2005 až 2010 už vykonávala svoju koncipientskú prax a dnes je najmladšou a prvou ženskou prezidentkou Slovenskej republiky v histórii.

Priekopníčkou témy rodovej rovnosti na pracovisku, ale aj v domácnosti, je matka dvoch synov a zároveň prevádzková riaditeľka spoločnosti Facebook, Sheryl Sandberg. V roku 2012 bola na zozname 100 najvplyvnejších ľudí sveta, je autorkou svetového knižného bestselleru Lean In, v ktorom sa venuje rodovej rovnosti a zástankyňou názoru: „Pokiaľ dostaneme viac rovnosti do našich domovov, budeme mať šťastnejšie manželstvá, šťastnejšie vzťahy a viac úspešné, šťastnejšie a zdravšie deti.“

Ďalšou z úspešných matiek je Emmanuelle Alt, šéfredaktorka Vogue Paris a matka dvoch detí, ktorá sa pre denník Telegraph UK o svojej práci a materstve vyjadrila takto: „Viem, že nedávam sto percent svojho času mojim deťom, pretože pracujem, ale dávam im všetok svoj voľný čas. Nerobím nič pre seba. Nechodím plávať, nešportujem, nenavštevujem svojich priateľov sama. Ale vina nie je dobrým príkladom. Odkedy sa moje deti narodili, stále ma videli odchádzať do práce s úsmevom a to je pre deti dar. Vďaka tomu si spájajú prácu so šťastím.“  

Pracujúce matky na Slovensku a v zahraničí

Aj keď v niektorých krajinách počet pracujúcich matiek narastá, Slovensko je v tomto smere stále za opicami. Ako informuje agentúra TASR, podiel matiek malých detí, ktoré pracujú, je na Slovensku na úrovni 8,6 %,  zatiaľ čo priemer zamestnanosti mám s malými deťmi v Európskej únii je 41, 9 %. Pre porovnanie – v niektorých rozvojových krajinách Afriky či Ázie má miera účasti žien na pracovnej sile klesajúcu tendenciu, no a v Japonsku dosiahla úroveň zamestnaných matiek v roku 2018 po prvýkrát v histórii 70 %, uvádza portál nippon.com.

Ako to naozaj je?
Materstvo je poslanie, na ktoré sa nedá pripraviť. Niekde som čítala, že po pôrode dostane matka do rúk…

Matky sa stávajú bežnou posilou trhu práce, veď napríklad v Amerike sa do popredia dostáva trend hodnotenia firiem podľa toho, aké výhody ponúkajú mamám. Či už je to skrátená pracovná doba, home office, čerpanie voľna, keď je dieťa choré, ale aj firemné škôlky či príspevok na opatrovateľku. Aktuálne informácie o tom, ktoré firmy sú v tomto smere na najvyšších priečkach, prináša pravidelne americký časopis Workingmother.

Okrem toho, že rodičovská dovolenka trvá v zahraničí zväčša kratšiu dobu ako u nás na Slovensku, firmy sa tam snažia pripraviť rodičom priateľské prostredie a podporujú ich v starostlivosti o rodinu. Riadia sa hypotézou – pokiaľ je zamestnanec spokojný v súkromnom živote, bude výkonnejší aj v práci. Matky vidia v takomto prístupe firiem pozitíva, ostávajú verné zamestnávateľovi, sú pracovité a nie sú v strese. Pozitíva to prináša aj samotnej firme, ktorá ušetrí investovanie peňazí a času na zaúčanie nového zamestnanca a nepríde o výkonného zabehnutého človeka.

Sú lepšie mamy Francúzky alebo Slovenky?

Európske krajiny sú odlišné v kultúre, správaní, názoroch a životnom štýle. V každej krajine je pre ľudí normálne niečo iné. Tak je to aj s dĺžkou materskej dovolenky a poskytovaním finančných prostriedkov počas nej. Podľa Smernice Rady Európskej únie by pracujúci rodičia mali mať právo na čerpanie rodičovskej dovolenky v trvaní od štyroch mesiacov veku dieťaťa najviac dovtedy, kým dieťa dovŕši osem rokov. Každý štát si túto dobu môže upraviť podľa seba, musí však dodržiavať minimálny a maximálny vek dieťaťa.

Výška materskej dávky je taktiež rôzna, niekde dosahuje až 100 % príjmu rodiča. Rozdiely sú nielen vo financiách, ale aj v životných štýloch mamičiek. To, čo je bežné u Francúzok, nepripadá do úvahy u Sloveniek a naopak. Francúzky sú známe tým, že je u nich bežné nastúpiť do práce potom, čo má dieťa len pár mesiacov. Je bežné, že si popri starostlivosti o dieťa skočia ku kaderníkovi, na nákupy, kávu a dieťa nechajú v starostlivosti opatrovateľky, nie v opatere blízkej rodiny ako u nás na Slovensku. Opatrovateľky niekedy s rodinou chodia aj na dovolenky, aby im rodičia mohli zveriť deti, kým strávia večer v kine či v reštaurácii. Deti sú zvyknuté nechať mame čas pre seba a ženy nemajú výčitky svedomia.

Po pôrode sa rýchlo vrátia do bežného života a majú skôr ďalšie dieťa. Z materskej dovolenky nie sú frustrované a totálne vyčerpané. Pre niektoré matky na Slovensku by to však možno bolo nepredstaviteľné. Vzhľadom na ekonomickú situáciu v našej krajine je veľa takých, ktoré do práce nastúpia skôr preto, že im rodinný rozpočet počas materskej dovolenky nestačí, a tak pracovať musia.

Ako sa darí deťom, ktorých mamy pracujú?

Touto otázkou sa v roku 2015 zaoberala aj Kathleen McGinn z Harvard Business School. Na základe vedeckej štúdie zistila, aký vplyv malo na ľudí to, že ich matka pracovala, keď boli malí. Ženy to ovplyvnilo v tom, že ich od detstva mama inšpirovala a viedla k pracovitosti a sebadisciplíne. Museli sa vedieť častejšie spoľahnúť sami na seba, čo ich v dospelosti podľa nich posilnilo. Dcéry žien, ktoré počas ich detstva chodili do práce dosahujú podľa štúdie v dospelosti lepšie výsledky vo vzdelávaní a v práci, zarábajú viac peňazí a dostávajú sa na vyššie pracovné posty. Naopak synovia, ktorí vyrastali s pracujúcimi matkami, v dospelosti venujú viac svojho času rodine. Častejšie si vyberajú partnerku, ktorá tiež pracuje a nerobia im problém domáce práce.

To, či matka pracuje alebo nie, sa odráža na jej psychickom zdraví, ktoré pochopiteľne ovplyvňuje aj deti. Globálna analytická a poradenská spoločnosti Gallup zistila, že matky ktoré sú s deťmi doma, zažívajú viac stresu, hnevu, starostí a smútku ako matky, ktoré pracujú. Dvadsaťosem percent nepracujúcich matiek uviedlo, že im bola diagnostikovaná depresia. Z opýtaných pracujúcich matiek a pracujúcich bezdetných žien trpelo depresiou 17 %.

Ďalšia štúdia, ktorú viedla Anne McMunn z University College London, nenašla žiadne dôkazy o dlhodobom škodlivom vplyve na správanie detí matiek pracujúcich v prvom roku života dieťaťa. Podľa nej teda to, že matka pracuje na polovičný alebo plný úväzok, nemá na deti vplyv. Toto tvrdenie však čiastočne vyvracia štúdia profesorov z Univerzity v Manchesteri a Univerzity v Essexe, ktorá uvádza, že matky pracujúce na plný úväzok sú o 18 % viac stresované ako ostatní ľudia. Na základe jedenástich ukazovateľov chronického stresu zistili, že u pracujúcich matiek na plný úväzok s dvoma deťmi hladina stresu stúpa až o 40 % oproti ženám, ktoré pracujú na plný úväzok a nemajú deti. Práca z domu, či flexibilný pracovný čas k zníženiu stresu nepomohli. Pozitívny vplyv malo zníženie počtu odpracovaných hodín. Flexibilita pracovného času prispieva k zníženiu stresu a ľudia tak skôr dosiahnu správny balans medzi rodinou a prácou.

Život s pracujúcou matkou

Za benefity, ktoré prináša pracovný život matiek, je považovaný vyšší rodinný príjem. Keď matka aj otec pracujú, do rodinného rozpočtu prichádza viac peňazí. Rodičia tak môžu svojim deťom dopriať viac nielen materiálnych vecí, ale umožnia im venovať sa svojim koníčkom, čím dieťa získava väčší rozhľad.

Pokiaľ mama chodí pravidelne do práce, do domácich prác sa obvykle viac zapája aj muž a deti tak medzi matkou a otcom nerobia rozdiely. Rodičov vnímajú ako rovnocenných a neprevyšujú matku nad otca alebo naopak. Prispieva to k rodovej rovnosti, ktorá sa potom prejavuje nielen v domácnosti, ale aj na pracovnom trhu. Mnohí odporcovia toho, aby matky chodili do práce, argumentujú tým, že pracujúca matka nemôže dať dieťaťu toľko, čo matka, ktorá je s ním doma stále. Argumenty proti zas tvrdia, že aj keď pracujúca matka trávi s dieťaťom menej času, ich spoločne strávený čas je kvalitnejší.

PRELISTUJTE SI LETNÉ VYDANIE MAGAZÍNU RIKIKI:

Rikiki leto 2020 v kruhu rodiny cover clanok
0 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *