Efektívne rodičovstvo
Má zmysel hovoriť o rodičovstve, prípadne o efektívnom rodičovstve? Potrebujeme vzdelanie na rodičovstvo alebo to, čo treba, vieme hneď po narodení nášho dieťaťa? Treba sa naučiť niečo nové o výchove alebo si stačí spomenúť, ako to robili naši rodičia?
Naša spoločnosť považuje za prirodzené, že dieťaťu v nemocnici pomôžu na svet, dbá sa o zdravie jeho tela a z fyzickej stránky ho pravidelne kontrolujú až do 18. roku. Ale kde je podpora v duševnej oblasti? Kto pomáha rodičom pochopiť, čo sa deje, keď dieťa kričí, hádže sa o zem či inak prejavuje silnú emóciu? Kto ukazuje, ako s deťmi účinne komunikovať, kto poradí, keď dieťa nechce jesť alebo nemá chuť obliecť sa, či s inými dennodennými „malichernosťami“? Knihy, internet a jeho diskusné fóra, skúsenosti okolia? Čiastočne podporia, poskytnú inšpiráciu, ale nie úplne.
Kde je problém?
Chýba nám platforma, systém vzdelávania či miesto, kde by sa rodičia mohli fyzicky stretnúť a porozprávať o tom, čo ich trápi alebo, naopak, teší pri ich novej životnej úlohe. Miesto, kde niekto odborne poradí, ponúkne možnosti a dá priestor na kreatívne hľadanie cesty. Spôsob či miesto, kde by sa rodičia mohli cielene zamýšľať, čo chcú s deťmi v živote prežiť, na čo ich chcú pripraviť.
Koncept efektívneho rodičovstva
Pod pojmom efektívne môžeme skôr rozumieť účinné rodičovstvo. Tento koncept chápe spoločné fungovanie v rodine podobne ako vytváranie harmónie v speváckom zbore. Ide o neustále vzájomné počúvanie sa, dolaďovanie a zaznenie každého jedného hlasu v jeho plnosti.
Rodič zastáva rolu sprievodcu na ceste rastu a budovania vzťahu s dieťaťom.
To robí predovšetkým prostredníctvom rešpektovania jeho jedinečnosti (dary, talenty), podporuje ho v rozmýšľaní, ohraničuje bezpečný priestor, v ktorom mu prenecháva príležitosti rozhodovať sa o tom, čo je pre neho užitočné a dôležité. Kladie dôraz na preberanie potrebnej zodpovednosti, čím pomáha dieťaťu osamostatňovať sa a cítiť svoju dôležitosť v rámci spoločenstva, v ktorom žije. Vychádza sa tu z predpokladu, že deti sú prirodzene zvedavé, chcú spolupracovať a prežívať pocit spolupatričnosti s rodinou.
Ako na to?
Rodičovstvo je beh na dlhé trate, a preto je nanajvýš potrebné rásť nielen vo výchovných zručnostiach, ale predovšetkým ako osobnosť. Je preto dôležité dobre sa poznať, predovšetkým vedieť ovládať emócie, s rešpektom komunikovať a robiť dohody. Potom sme nasledovaniahodným príkladom pre naše deti. Konkrétne postoje, princípy a zručnosti majú rodičia možnosť spoznať čítaním literatúry, ale aj prostredníctvom rôznych prednášok, workshopov či kurzov.
Výhoda a špecifikum rodičovských stretnutí spočíva vo využití skupinovej práce na získanie sebaistoty, sociálneho kontaktu s ľuďmi v rovnakej situácii a vďaka odbornému vedeniu kurzu (vyškolený lektor) aj nových zručností a vedomostí.
Skupinová práca je veľmi produktívna a dáva jednotlivcovi príležitosť v bezpečnom a prijímajúcom priestore na zmenu správania, pocitov i postojov. Vlastne tvorí ideálne podmienky na učenie. A navyše z interakcií medzi jednotlivými členmi, ako aj medzi členmi a lektorom môžu vzniknúť rôzne podnety, ktoré napomáhajú rozvoj jednotlivca.
Rodičovské kluby
Tak ako pri iných vzťahoch aj vzťah rodič – dieťa sa stále mení, vyvíja a má možnosť sa upevňovať. To si vyžaduje neustále pestovanie a starostlivosť, čo však na druhej strane prináša hlboké prežívanie, vyššiu kvalitu života a spokojnosť. Je preto veľmi dôležité nepretržite sa starať o tento vzťah a „polievať“ ho tak ako rastliny. Preto po absolvovaní jednotlivých školení, prednášok či kurzu sa mnohí rodičia zo skupín zhodujú na potrebe ďalšieho stretávania sa. Cítia, že začatý proces výchovy potrebujú s odstupom času konzultovať, otvorene diskutovať a radiť sa. A tak sa postupne tvoria komunitné kluby absolventov kurzov efektívnej výchovy, kde si rodičia prehlbujú základné vedomosti a podporujú sa vo vzájomnej snahe vytvoriť si harmonický a pevný vzťah s deťmi. Kluby efektívneho rodičovstva sú fenomén, lebo tvoria sieť rodičov, ktorí sa systematicky stretávajú a zdieľajú svoje každodenné problémy, úsilia a radosti.
