Práve čítate
Jana Šimkovičová: Deťom treba vysvetľovať, čo majú na tanieri

Jana Šimkovičová: Deťom treba vysvetľovať, čo majú na tanieri

jana simkovicova cvicte.sk
michal kordos jana simkovicova-spolu-k-stolu
michal kordos varenie doma
michal kordos
jana simkovicova cvicte.sk +7
Zobraziť galériu
michal kordos jana simkovicova-spolu-k-stolu

Jej život je aktívny, spokojný a šťastný, ale nie vždy taký bol. Mama dvoch chlapcov, zakladateľka portálu cvičte.sk a autorka kníh nabitých zdravými receptami – Jana Šimkovičová, nám prezradila, ako sa od ekonómie dostala k joge, prečo je dôležité viesť deti k zdravej strave a ako sa dá jesť zdravo, chutne a nestráviť pri tom polovicu dňa v kuchyni. Inšpirujte sa aj vy jej pohodovým prístupom k zdravému životnému štýlu.

Keď sa obzriete spätne do svojho života, pamätáte si na nejaký zlom, keď sa zmenil váš život a začali ste žiť zdravšie a aktívnejšie?

Pamätám, úplne presne. Bolo to obdobie, keď som ako 27-ročná psychicky vyhorela. Vtedy mi do života vstúpila joga a začalo sa to lámať. Viac som si uvedomovala, kto som, čo robím, čo mi vyhovuje, čo mi nevyhovuje, čo v živote chcem. Zistila som, že to, čo som v živote chcela, som v hĺbke duše vôbec nechcela (smiech).

Ako ste si vybudovali vzťah k zdravej strave?

Prvé uvedomenie prišlo na vysokej škole, pretože som bola nespokojná so svojou postavou. Mala som nejaké kilá navyše. Nikdy to nebola veľká nadváha, ale necítila som sa tak, ako by som chcela. Absolvovala som Work and Travel pobyt v Amerike, kde som mala hrozné bolesti brucha a žalúdka. Nevedela som, čo mám jesť. V Amerike fičal fast food a ja som bola asi jediný človek, ktorý mal mínus šesť alebo sedem kíl. Vtedy som si uvedomila, ako nás strava ovplyvňuje. V tom čase, 15 – 16 rokov dozadu, bola informovanosť o zdravom stravovaní minimálna. Viac sa pretriasali diéty ako to, ako by sa mal človek zdravo stravovať.

Moje zlé stravovanie sa pretavilo do nábehu na vred. Bolo to spôsobené aj životným štýlom, pretože nikdy to nie je len stravou. Vtedy som žila veľmi rýchlo, ako asi každý mladý človek – vysoká škola, práca, stres, a po nástupe do zamestnania ešte viac stresu. Vyvrcholilo to a začala som sa viac zaujímať o to, čo jem a čo mi jedlo dáva.

Bavilo vás varenie vždy, alebo ste sa k tomu dostali postupne?

Postupne. Pamätám si, že mamina nás nenútila, aby sme jej pomáhali. Boli sme traja súrodenci a doma sa to všetko rýchlo mlelo. Jediné, čo som sa doma naučila robiť fakt dobre, bola bábovka. S varením som začala v období, keď som začala vnímať stravu a chcela som žiť zdravšie. Skúšala som, experimentovala. Začala som pripravovať šaláty, cestoviny aj s niečím iným, ako len s omáčkami, ktoré sme jedli ako vysokoškoláci. Niečo som mala odkukané z domu, ale varenie som ako dievča veľmi neriešila.

michal kordos jana simkovicova-spolu-k-stolu
Foto: Klaudia Poloncová
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na prípravu rôznych receptov?

Vždy to príde vtedy, keď sa daného jedla prejeme, alebo si poviem, že do tohto by sa hodila táto ingrediencia a skúsim to. Niekedy sa to však nepodarí (smiech). Nejeden koláč alebo jedlo, ktoré nemalo hlavu ani pätu, som vyhodila. Nestáva sa to však často. Napríklad môj otec varí veľmi intuitívne. Vie fantasticky pripravovať ryby, tam som sa ešte vôbec nedostala. On si povie, že k tomu by išlo toto, prikorení to, ochutí, a zrazu je to jedlo výborné. Práve on bol doma ten, kto robil skôr kulinárske veci a zapájal do jedla veľmi veľa zeleniny. Mama skôr varila tradičnú slovenskú stravu.

Kedy ste zistili, že zdravá strava a životný štýl sú práve to, čo bude náplňou vašej práce? Čo vás viedlo k založeniu vlastného portálu o zdravom životnom štýle?

To zisťujem iba posledné roky (smiech). Profesionálne som sa tomu začala venovať so založením portálu cvičte.sk, v roku 2011, keď sa mi narodil prvý syn. Bolo to preto, lebo som hľadala informácie o rôznych pohybových kurzoch, o výžive, o cvičení a nič také tu vtedy nebolo. Veľké portály, ktoré existujú aj dnes, sa tým zaoberali sem-tam, robili rozhovory, existovali špecializované kulturistické portály a časopisy, ale nič nebolo na jednom mieste. Vznikla myšlienka dať všetko na jedno miesto a prinášať ľuďom informácie o zdravom stravovaní a pohybe na portáli cvičte.sk.

Založili ste portál cvičte.sk len kvôli tomu, že vám v tejto oblasti niečo chýbalo?

Chýbalo, ale okrem toho som vtedy začala vnímať, že ma táto oblasť naozaj baví. Bolo to niečo iné, vôbec som sa nechcela vrátiť do sfér ekonómie a bývalej poradenskej spoločnosti, v ktorej som pôsobila. Bavila ma oblasť, v ktorej som pracovala – marketing a obchod, čo som využila aj tu.

Vždy som bola rada medzi športujúcimi ľuďmi. Z ľudí, ktorí športujú, ide dobrá energia a sú nad vecou.

Ja som prišla do Bratislavy ako 18-ročné dievča a nepoznala som eventy, kde 1 500 ľudí cvičilo aerobik a všetci išli ako hodinky. Dnes to môžeme zažiť na bežeckých pretekoch, kde je kvantum ľudí. Všetci, ktorí stoja na štarte, hovoria, že majú zimomriavky pred tým, než vybehnú. Toto mňa vždy fascinovalo a fascinuje.

Ako vznikol nápad vydať vlastnú knihu receptov? Koľko kníh už máte na konte a aké recepty sa v nich dajú nájsť?

Prvá vznikla kniha Zdravé rýchlovky 1. Vznikla tak, že som stála v kuchyni a povedala som si: chcem variť zdravo a najmä rýchlo. V tom období sme založili cvičte.sk, mala som prvého syna a do toho celú domácnosť. Nápad sa pretavil do reality. Vybrala som si ľudí, s ktorými som bola v kontakte, a videla som, že ich výživa baví, zaoberajú sa tým, varia zdravo a majú k tomu čo povedať. Kniha vznikla ako spleť receptov od viacerých ľudí, pretože ja mám zaužívané spôsoby, ako varím polievku, ako pečiem koláče. Bolo by to jednotvárne, ale keď sme zapojili viacero ľudí, dostalo to šmrnc – jeden to pripravuje takto, druhý inak.

Prvá kniha veľmi vystrelila, ani sme to nečakali. Pochopili sme, čo ľudia hľadajú. Nechcú už tráviť v kuchyni dve-tri hodiny, ako trávili naše mamy. Z tejto publikácie sme vydali aj druhú časť. Medzitým sme organizovali súťaž Fit Leader – najlepší tréner Slovenska. Keď sa skončila súťaž, vybrali sme 50 najlepších a urobili sme knihu, ktorá sa volá Nabitá kuchárka. Tá je viac zameraná na fit recepty.

michal kordos spolu k stolu
Foto: Klaudia Poloncová
Chystáte aj ďalšie knihy?

Zdravé rýchlovky 2 sme vydali na jeseň 2019, čiže zatiaľ nie, ale určite ešte niečo bude. Väčšina z vecí, ktoré robíme, vždy vznikne z nejakej potreby alebo nápadu. Nemáme to naplánované, že každý rok musí vzniknúť jedna či dve knihy. Takisto vznikli aj videoprogramy Supershape – chcem si zacvičiť, nemôžem nikam ísť a potrebujem niečo, čo netrvá hodinu (smiech).

Popri príprave zdravých receptov a ich publikovaniu sa teda venujete aj cvičeniu. Aké formy cvičenia praktizujete, ktoré sú vaše najobľúbenejšie?

Ja som už dlho zarytá jogínka (smiech), venujem sa powerjoge. Nedávno sme spustili aj predaj nového videoprogramu Supershape, v ktorom je dvanásť powerjogových hodín, ktoré môžu ľudia cvičiť doma. Joga je najväčšia srdcovka zo všetkých športov a cvičení, ktoré som robila. Chýba mi v nej však kondičná stránka, preto sme natočili aj HIIT tréningy, pri ktorých veľmi rýchlo vidieť výsledky a silovo kondičné tréningy. Všetky trvajú maximálne 30 minút. Sú robené zmysluplne – obsahujú rozcvičku, jadro tréningu a záver. Kládli sme dôraz na to, aby boli komplexné, aby si ľudia za 30 minút naozaj zacvičili. V joge je to trošku komplikovanejšie. Dajú sa spraviť aj kratšie tréningy, ale ja som chcela, aby aj tí, ktorí s jogou začínajú, alebo sú mierne pokročilí, mali pocit, ako keď idú do štúdia. Má to hodinku a ľudia si aj zacvičia, aj oddýchnu.

Aké dôležité je podľa vás prepojenie zdravej stravy a cvičenia?

Ide to ruka v ruke. Čím človek viac cvičí, tým viac vníma zmeny na tele a uvedomuje si stravu. Málokedy to ide opačne. Pri pravidelnom cvičení telo potrebuje inú stravu – napríklad viac proteínov. Tým sa to spája.

Máte skúsenosti s nejakými diétami? Aký máte na ne názor?

Ako mladé dievča som si pár vyskúšala, ale zistila som, že na to nemám pevnú vôľu. Potom som to už ani neskúšala. Veľmi sa pri nich človek musí vydrieť – majú krátkodobý efekt, ale dlhodobý vôbec nie.

Diéty sú úplne zbytočné, a dokonca môžu byť nebezpečné, lebo každá nová diéta degraduje psychiku človeka.

Akoby mu hovorila: „Už minule si to vzdal a teraz to dáš?“ Podkopáva sebavedomie, a druhá vec je fyzické pôsobenie diéty. Telo sa po nej bráni, je zacyklené. Diéty preto vôbec neodporúčam, a je to aj dokázané. Pri každej diéte, ktorú človek začne, je telo úplne inak nastavené, a preto ju nedokáže dokončiť. Je tam veľký zásah do fungovania metabolizmu a celkového zdravia.

Aké recepty najradšej pripravujete, keď chcete navariť rýchlo, ale pritom zdravo a chutne? Ktoré potraviny tvoria dominantu vášho jedálnička?

Základ mojej kuchyne je zelenina. To je úplná alfa omega a máme ju vždy podľa toho, čo je na trhu. My máme veľmi radi veci na spôsob rizota, čiže podusím zeleninu, pridám nejakú obilninu, zdravý tuk, strukovinu, ktorá zabezpečí proteíny. Deti to majú veľmi rady a zvykli si na to. Ja by som mohla dokola obmieňať ryžu s quinoou, s bulgurom, so strukovinami. Polievky u nás tiež veľmi fičia. Jeme ich na obed a decká aj na večeru. Keď prichádzajú zo školy, škôlky, tak im najmä polievkami suplujem príjem zeleniny, pretože strava v školách niekedy okolo zeleniny ani nejde.

uhorkove gazpacho recept
Uhorkové gazpacho Foto: Klaudia Poloncová
Rozhodli ste sa teda viesť deti k zdravej strave už odmalička.

Vedieme ich k zdravej strave, pretože manžel aj ja sa tak stravujeme. Mám šťastie, že manžel je typ chlapa, ktorý je v pohode aj s ľahšími verziami jedla. Nepotrebuje jesť kvantá, radšej menej a častejšie, má rád zdravú kuchyňu. Nemusí mať doma sviečkovú s knedľou, inak by sme sa asi rozviedli (smiech). Tým, že sme boli takto nastavení, ani mi nenapadlo vyvárať deťom niečo iné. Od začiatku sa jedlo to, čo sa uvarilo. Keď im náhodou niečo z toho nechutilo, nenútila som ich to dojesť, ale snažila som sa im to dať iným spôsobom.

Brokolica bola pre ne problém. Keď som im to dala v príkrme, tak ich z toho drhlo, potom ju nechceli v polievke, ani inde. Ja som to nevzdávala, lebo podľa mňa je brokolica veľmi fajn (smiech). Zrazu som im ju jedného dňa uvarila vo vode, pokvapkala olivovým olejom, posolila a začali ju jesť. Vždy je cesta, ako deti viesť k zdravému jedlu. Ja sa snažím deťom vysvetľovať, čo majú na tanieri – to je dôležité. Keď mal menší syn problém so strukovinami, vysvetlili sme mu, že keď chce mať svaly ako jeho brat, strukoviny musí papať, lebo majú veľa proteínov. Deti sú zvedavé, treba ich edukovať a pridať k tomu nejaký príbeh. Ak sa im to dobre vysvetlí, reagujú pozitívne.

Za aké jedlá vás vaše deti odmenia najširším úsmevom, čo je u nich na prvých priečkach? Stretli ste sa niekedy aj so vzdorovaním voči strave?

Stretla som sa aj so vzdorom. Niekedy ma to zamrzí, že som nad tým strávila čas, ale potom si poviem: „Okej, budete starší, budete ešte aj pýtať.“ Nesilím to a rešpektujem, že aj ony majú názor na chuť. Ony majú rady viacero vecí… viem, za čo by odmenili moju mamu, to je kurací perkelt s domácimi haluškami (smiech). Majú však rady aj mafiny, ktoré robievam, raňajkovú kašu, čo som veľmi rada, lebo sa dá do nej kadečo skryť, a potom aj rizotá, lososa, krevety.

Čítajte tiež
konferencia zdravia juniorov

V čom vidíte najväčší problém ľudí, ktorí majú zlé stravovacie návyky, alebo trpia obezitou?

Podľa mňa sú dve línie – jedni sú takí, ktorí jedia iba raz denne a veľmi nárazovo. Väčšinou sú to fast foody, kde je v jednej porcii veľa kalórií, ale prázdnych. Druhá línia sú ľudia, ktorí sa neustále prejedajú a zajedajú svoje emócie, stres. Všeobecne, veľa ľudí dnes funguje na polotovaroch a sladených nápojoch, ktoré sú úplným „prúserom“. Keď sa rozprávam s akýmkoľvek výživovým poradcom, povie, že len vyradí človeku z jedálnička sladené nápoje a váha klesá. Mnohí ľudia ani nerozumejú tomu, čo je výživa. Nevenujeme pozornosť tomu, čo denne konzumujeme. Ľudia netušia čo sú sacharidy, bielkoviny, tuky, preto nevedia, aké živiny telo potrebuje a kde sa aký vitamín nachádza.

U nás veľa ľudí vníma jedlo ako niečo, čo nám má naplniť žalúdok, aby sme neboli hladní. Ešte stále tu nie je trend pozerať sa na jedlo ako na niečo, čo nám dáva energiu a živiny.

Kvôli tomu vznikla kniha Nabitá kuchárka, ktorá má podtitul Jedzme, aby sme boli nabití energiou. Snažím sa to ľuďom vysvetľovať prostredníctvom produktov, ktoré vytvárame. Chcem, aby ľudia vnímali, čo cítia, keď sa najedia, ako im trávi. Je dôležité, aby rodičia k tomu viedli aj svoje deti, lebo tie to budú odovzdávať ďalej.

jana simkovicova doma kocur
Foto: Klaudia Poloncová
Sú zdravá strava a pravidelné cvičenie dôležité aj pre ženy, ktoré sú štíhle a netrápia ich kilá navyše?

U veľmi štíhlych ľudí si treba dávať pozor na nebezpečný viscerálny – vnútorný tuk, ktorý obaľuje orgány. U človeka, ktorý má nadváhu, je viditeľný predpoklad, ale štíhly človek má pocit, že je zdravý a nič mu nie je. Druhá vec je hľadisko vizáže. Sú štíhle baby, ktoré majú mľandravé telo, opadnuté zadky a nemajú svaly. Potom sú plnoštíhle baby, ktoré majú viac svalov a podľa mňa vyzerajú oveľa krajšie. Veľmi dôležité je aj zdravotné hľadisko.

Človek, ktorý necvičí, má ochabnuté svalstvo a nemá čo jeho telo držať, čiže zákonite má problémy s bolesťou chrbta, krížov, s vyskočenými platničkami.

Keď človek nemá pevné brucho, pevný stred tela, odráža sa to na bolesti chrbta. Telo a strava ovplyvňujú človeka najmä zo zdravotného hľadiska. Dnes je mnoho ľudí, ktorí majú problém s tlakom a cholesterolom. Stačilo by im urobiť mierne zmeny v životnom štýle a mali by po problémoch. Taktiež situácia s pandémiou by mohla byť pre ľudí podnetom zamyslieť sa, ako žijú, akú majú imunitu.

Čo je najdôležitejšie pri dodržiavaní zdravého stravovania sa?

Najdôležitejšie je byť v pohode (smiech). Nežiť pod stresom, byť pozitívne naladený, užívať si daný moment. Myslím, že nám to ukazuje aj dnešná doba – nikto nevie, čo nastane. Dôležité je byť tu a teraz. Poznám ľudí, ktorí veľa cvičia, zdravo sa stravujú, ale sú pod permanentným stresom a nie sú zdraví. Ja si myslím, že je oveľa lepší prípad dať si slaninu v pohodičke ako brokolicu v kŕčoch (smiech).

Akým jedlám sa oblúkom vyhýbate? Doprajete si niekedy aj sladké alebo pečivo?

Nejedávame vyprážané jedlá, to do zdravej stravy vôbec nepatrí. Je to jedna z najhorších vecí, aká existuje, hneď po polotovaroch. Ja všetko pripravujem v rúre, aj fašírky či placky. Maximálne lievance alebo palacinky opražím na masle ghee na panvici. Moje deti ani dlho nevedeli, čo je to rezeň, až prišli raz od babky a povedali: „Mami, ja si prosím to chrumkavé mäsko.“ Ja som sa až potom dozvedela, že chceli rezeň (smiech). Príliš im to však nechýba. To isté je aj so sladkosťami. Keď sme boli počas pandémie doma, ani im nenapadlo vypýtať si cukrík alebo čokoládu. Vo chvíli, keď sa dostanú do kolektívu a vidia to u iných detí, samozrejme, že áno. Vyhýbame sa tiež kysnutým jedlám a polotovarom. Už dlho doma pečiem kváskové pečivo. Keď bola karanténa, chodili sme nakupovať raz do týždňa. Keď sme chceli čerstvý chlieb, tak sme mali napečený a úplne to stačilo.

Koľko času zvyknete za deň stráviť pripravovaním jedla a cvičením? Dajú sa popri varení vlastnej zdravej stravy a pravidelnému cvičeniu stíhať aj iné aktivity?

Dajú, ale človek musí byť zorganizovaný. Chlieb sa dá piecť doma, ale treba to naplánovať. Takisto je to aj s cvičením, treba si vybrať čas. Ja si buď ráno privstanem, alebo cvičím večer, keď majú decká večerníček. Všetko sa dá, len si treba určiť priority. Niekedy kmitám, keď chcem upiecť bublaninu, zamiesiť na chlieb, pripraviť večeru, nachystať veci na ďalší deň, ale väčšinou sa to dá nastaviť. Keď sa nedá, tak kývnem rukou a poviem, že zajtra chlieb kúpime, lebo som to nestihla. Už z toho nerobím vedu. Pre mňa je dôležité, aby sme neboli v strese, a tak to je aj so zdravou stravou a cvičením. Treba si ustriehnuť všetko tak, aby sme sa neprepínali. Akýkoľvek extrém nie je v pohode.

Ako najradšej trávite voľný čas? Doprajete si niekedy aj relax s vyloženými nohami, alebo ste najradšej stále v pohybe?

Najradšej v pohybe, keď ideme s deckami na nejaký výlet, niečo zažijeme. Niekedy to bolo tak, že najlepším relaxom bolo ležať pri knihe. Teraz je najlepšie to, keď ideme spoločne na túru alebo na celodenný výlet. Človek rieši len to, čo zažije a vôbec nerieši, čo sa deje doma či v práci. Vtedy najlepšie vypnem.

Tento článok bol pôvodne publikovaný vo vydaní Rikiki LETO/2020.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore