KYBERŠIKANA – historky z podsvetia SOCSIETÍ na pokračovanie
Slová z neznámeho konta Tellonymu nám pripomínajú už 60 rokov staré ideály hnutia hippies. Spoločné komunity, kde ste každého videli, počuli a mohli si na neho siahnuť, sa už dávno rozpadli spolu s ich kvietkovanými autami. Dnes máme iné komunity, a zdá sa, že sa tak skoro nerozpadnú, ale budú sprevádzať naše deti po celý život.
Tému kyberšikany sme otvorili v minulom letnom čísle RIKIKI dvomi príbehmi z facebook.com a tellonym.me, aby sme rodičom pripomenuli, že moderné technológie sa neustále venujú socializácii našich detí. Dokonca tak dokonale, aby sme o tom vôbec niečo tušili. Ako sa to celé začalo, nájdete u nás na webke – dnes prinášame rozuzlenie prípadov šikany.
Príbeh prvý – cherchez la femme
Prvá reakcia rozhorčeného rodiča, ktorému zvestujú, že jeho dieťaťu sa ubližuje, býva zvyčajne útočná – zistíme, kto to je, a uvidí… No vypátrať skutočného majiteľa anonymného konta v Tellonyme je prakticky nemožné, pokiaľ sa sám nejakým spôsobom neprezradí. Okrem maminy vedeli o probléme aj followeri z Marianinho konta. Ponuke jedného z nich sa nedalo odolať – jeho brat robí s IT a pokúsi sa vypátrať, kto šíri tie otravné telly.
Prvým predpokladom k úspechu v boji proti kyberšikane je použiť ich vlastnú zbraň – anonymitu. A tak do príbehu Mariana vstúpilo ďalšie konto, veľmi podobné a rovnako exotické, navyše podporené databázou kontaktov z Marianinho mobilu. Malo vyprovokovať xenofóbne naladeného útočníka k novej šikane. Algoritmy Tellonymu sa už postarajú o distribúciu na správne miesta. Čas plynul a nič sa neudialo. Podozrenie sa začalo napĺňať. Zatiaľ Mariana hrala už kontrolovanú hru zúfalej obete. A psychológia fungovala dokonale – čím viac sa obeť bráni, tým viac rán dostáva. A v ranách čoraz častejšie už boli aj konkrétne náznaky niečoho úplne iného ako je xenofóbia, dokonca aj toho, že prichádzajú z veľmi blízkeho okolia.
Preskúmať kontá známych, priateľov a spolužiakov bola už len rutina. Komunikačné zvyklosti, zaužívané výrazy, štylizácia a gramatické chyby sa ťažko skrývajú. Cherchez la femme – za všetkým hľadaj ženu, v tomto prípade Mariane veľmi blízku kamošku – žiaľ, aj nadmieru žiarlivú. Keď sa už vedelo, o čo ide, dokonca aj mama Mariany súhlasila, nech si to s ňou vybaví sama.
V Mariane neostala žiadna trauma, len skúsenosť a ľútosť, že aj priatelia môžu sklamať… a dievčenské mobily zostávajú naďalej plné tajomstiev. Chcete ich kontrolovať ? Nerobte to. Dôvera je vždy lepšia ako kontrola – ak nenarazia, nezískajú imunitu. Koniec koncov mali by sme byť dostatočne vnímaví a natoľko poznať vlastné deti, aby sme včas zistili, že sa niečo deje. Ak bude dôvera prevyšovať kontrolu, aj samy prídu, keď schytajú facku od netu – teda vlastne od života.
Príbeh druhý – v núdzi poznáš rodinu
Petra si musela problém, do ktorého sa dostala aj vlastnou vinou, vyriešiť sama. Poslať niekomu cudziemu intímne fotky neprichádzalo do úvahy – už nie je žiadna pubertiačka, a vlastne by to neurobila ani vtedy. Jasne si uvedomovala nezmyselnosť čokoľvek z accountov dodatočne vymazávať – danú hrozbu nemohla nijako odvrátiť, ale aj tak to urobila pre budúcnosť.
Potom sa rozhodla pre radikálny krok. Zberateľovi kostí poslala stručnú, ale jednoznačnú textovku, nech ju neotravuje, rodičia aj tak o všetkom vedia. Vzápätí využila maminu otázku, komu tak strašne chýba, že jej stále niečo posiela a ukázala rodičom celý priebeh komunikácie. Ešte počas rozhovoru blikla odpoveď na Petrino odmietnutie.
Samozrejme, všetky vyhrážky pokračovali, zrejme mal už skúsenosti, že obete často blafujú, aby sa ho zbavili. Lenže v ten večer nemal svoj deň. Dostal totiž selfie vysmiatej rodiny, na ktorom Petra držala v rukách mobil s jeho poslednou a dobre čitateľnou správou… Moderné technológie pokoríte, len ak ich dobre ovládate.
Safety options
Priaznivé finále obidvoch storiek neuberá nič z nebezpečnosti kyberšikany. Marianu aj Petru ovládli traumatizujúce pocity – našťastie len na krátky čas. Hĺbku týchto pocitov dokážu zadefinovať len ich obete. Deti vstupujú do socsietí za zábavou. O to ťažšie potom prežívajú údery temného netu, lebo nemajú ani potuchy o jeho existencii. Technologické schopnosti mobilov, dokonalosť appiek, rozvoj dátových sietí a nevšímavosť rodičov stláčajú vekovú hranicu čoraz nižšie.
Možnosti ochrany pred kyberkreténmi sú pre každú sociálnu sieť iné. Prvý filter šikany zaviedol Instagram v roku 2018, logicky nasledovaný Facebookom – veď ide o jednu IT kuchyňu. YouTube sa zatiaľ borí len s nevhodným obsahom a u Tik-Toku si musíme počkať, ako dopadne Veľká hra. Číňania majú time-out 90 dní, aby dobrovoľne opustili americký kontinent. Potom sa pozrieme bližšie, či naše deti chráni americká alebo čínska umelá inteligencia. Zatiaľ Safety options nehovorí často nič rodičom, nieto ešte deťom. U Tellonymu funguje spoľahlivo len jeden filter šikany – odinštalovať z mobilu celú aplikáciu.
Spoliehať sa, že deti ochránia len inteligentné stroje a ich filtre je hazard. Výšku prahu psychickej zraniteľnosti detí má na svedomí mix génov, výchovy, vzdelania a vlastnej skúsenosti pri spoznávaní životného priestoru. A doň patria už aj sociálne siete. Zoznamovanie detí s hi-tech sa musí niesť v dvoch rovinách – technologickej aj kultúrnej. Odignorovať kyberšikanu dokážu deti aj bez filtrov, ak v nich necháme prevládnuť kultúrnu úroveň v celej jej ľudskej vyspelosti. Podporujte a pestujte v nich slobodné myslenie, nadhľad, sebadôveru a sebakontrolu – bude to ich najlepšie Safety options, aké im môžete dať.
Aj vy máte svoj príbeh? Porozprávajte nám ho. Pomôžete rodičom i deťom, ktorých kyberšikana už postihla lepšie ju zvládnuť a prekonať. Váš príbeh zbaví mnohé deti strachu z reakcií a nepochopenia u vlastných rodičov a povedie k otvorenejšiemu dialógu. Aj problém šikany je riešiteľný, len sa nesmieme tváriť, že neexistuje, alebo zvaľovať vinu na socsiete – ony ho len zdedili a pridali kyber.
Na kyberšikanu upozorňuje rodičov a deti aj vzdelávaci portál www.bezpecnenanete.sk. Nahliadnite spoločne ako rodina do vlogu, animovaných príbehov i postrehov psychológa. Získané informácie pomôžu vám, a najmä vašim deťom, vyhnúť sa príbehom so smutným koncom.