My jedlo vyhadzujeme, oni hladujú

Plytvanie potravinami je globálnym problémom, s ktorým sa nesie niekoľko ďalších environmentálnych a spoločenských záťaží. Na jedlo, ktoré nakoniec končí v odpadkoch, sa minie ohromné množstvo vody, peňazí, pôdy aj ľudského času a práce. Popri tom všetkom sú na svete stále milióny ľudí, ktorí dennodenne bojujú s nedostatkom jedla a vody.

Veľkým zlomom pre ľudstvo v oblasti potravín a ich vplyvu na zdravie bolo založenie Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 1943. O päť rokov neskôr vznikla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorej cieľom je medzinárodné verejné zdravie. Spolu s FAO sa zaoberajú výživou, kvalitou a bezpečnosťou potravín. Aj vďaka týmto organizáciám dnes vieme určiť napríklad to, koľko ľudí na svete trpí hladom, zatiaľ čo v iných častiach sveta sa denne vyhadzujú stovky tisíc ton potravín.

Z vyhodeného jedla by sa nakŕmili hladujúci na celom svete

V roku 2019 trpelo hladom podľa Svetovej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo 821 miliónov ľudí na celom svete. Proti tomu sa snaží bojovať Organizácia spojených národov (OSN) zastrešujúca FAO aj WHO, ktorá si určila ambiciózny cieľ – aby do roku 2030 na svete nehladoval už ani jeden človek. Ako tento cieľ dosiahnuť? Pomocou udržateľného rozvoja v potravinárstve a poľnohospodárskom priemysle.

Veľké množstvo jedla sa totiž vyhodí ešte pred samotným spracovaním. Slovenská iniciatíva Free Food zaoberajúca sa plytvaním potravinami na svojom webe uvádza, že

„20 až 40 percent celosvetovo vyprodukovaných potravín určených na ľudskú konzumáciu sa nikdy nezje“.