Práve čítate
Našimi sa môžu stať aj deti, ktoré nie sú „naše“

rikiki magazin jesen babsy jagusak cover predplatne

NAJNOVŠIE číslo čítajte aj ONLINE

Našimi sa môžu stať aj deti, ktoré nie sú „naše“

neplodnost adopcie pestunska starostlivost

Na Slovensku je takmer päťtisíc detí v detských domovoch a neplodnosť ma rastúcu tendenciu. Ak sa necítite na umelé oplodnenie, prečo neprevážiť misku váh jedného z detí v domove na stranu s názvom rodina?

Na Slovensku trápi neplodnosť 15 až 20 percent párov, v podcaste Zdravé reči to povedala doktorka Lenka Rybanská z Centra asistovanej reprodukcie ISCARE. Vždy, keď čítam alebo počúvam o neplodnosti, premkne ma akýsi strach, že sa mi samej nepodarí stať sa matkou. Veru, samej sa mi to nepodarí – budem k tomu potrebovať aj svojho muža. No problémy s neplodnosťou už dávno neprisudzujeme len ženám, týkajú sa aj našich partnerov.

Za vyše 40 percentami prípadov neplodnosti slovenských párov sú vraj mužské problémy,

citovala doktora Jozefa Válkyho, ktorý vykonal vôbec prvú asistovanú reprodukciu na Slovensku, začiatkom roka 2020 agentúra SITA.

Problémom a príčinám neplodnosti by sme mohli venovať celý magazín. Svoje slovo pri nej majú genetika, onkologické ochorenia, stres, naša životospráva a váha, hnev, ale aj vek, naše priority a už aj klimatické zmeny. Situáciu môžeme riešiť liečbou, vnútromaternicovou insemináciou, prípadne umelým oplodnením, dnes tak kontroverznou a zbytočne stigmatizovanou metódou, ktorá koniec koncov prináša nový život, tak potrebný pre naše demografické štatistiky a ekonomické tabuľky.

 „Krajiny, ktoré programovo podporujú metódy asistovanej reprodukcie, zaznamenávajú z nej vyšší príspevok do celkovej úrovne pôrodnosti. Európsky priemer sú približne dve percentá, ale sú štáty, kde príspevok predstavuje nezanedbateľných šesť percent, a to vrátane našich susedov Rakúska a Česka,“ píše Branislav Bleha z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského pre Denník N.  Na Slovensku je to niečo okolo jedného percenta.

Zaplniť prázdne miesto

 Niekedy však nepomáha ani asistovaná reprodukcia, niektoré páry sa jej vyhýbajú aj dobrovoľne. Neplodnosť je ranou pre ženskosť, ranou pre mužskosť. Na tie nie sme nikdy pripravení. No prázdne miesto, ktoré sme si fyzicky aj emocionálne šetrili pre vlastné dieťa, môžeme stále zaplniť dieťaťom, ktoré sa nám stane vlastným – adopciou, krátkodobým či dlhodobým vytvorením dočasného rodinného zázemia deťom, ktoré sú v núdzi, alebo hoci tým, že nejakému z nich pomôžeme žiť lepší život, venujeme mu svoj čas, vedomosti, lásku a pozornosť – ponúkneme mu priateľstvo.

Skôr ako si prečítate rozhovor s Karolom Sudorom, reportérom Denníka N, ktorý si spolu so svojou manželkou adoptovali rómskeho chlapčeka, pozrime sa v krátkosti na to, aké možnosti majú páry, ktoré v živote túžia po dieťati, hoci nebude biologicky ich.

Adopciu, teda osvojenie si dieťaťa, ani inú formu starostlivosti o ne, by sme si nemali romantizovať. Nemali by sme sa považovať ani za hrdinov-záchrancov.

Na Slovensku žije v centrách pre deti a rodiny, teda v detských domovoch, takmer päťtisíc detí.

V roku 2018 to bolo podľa portálu tvnoviny.sk presne 4 747 detí. Nadpolovičnú väčšinu pritom tvoria rómske deti, ide o približne 60 percent z nich. Vyplýva to z výskumu organizácie Úsmev ako dar. Náhradnú rodinnú starostlivosť však hľadá len niečo menej ako polovica detí z domovov. Zvyšok z nich je v istom styku so svojimi biologickými rodičmi, telefonujú si alebo sa navštevujú.

Rómske deti? Skúsme to bez predsudkov

A tak je bežnou praxou, že čakateľov na deti z majority, navyše zdravé deti, je viac ako samotných detí na adopciu, proces preto môže trvať aj niekoľko rokov.

Potenciálni rodičia, ktorí nevylúčia adopciu rómskych detí, zvyčajne dostanú dieťa na osvojenie skôr. Väčšine rodičov v tom však bránia predsudky, niekedy ani nie vlastné, ale tie od rodiny a okolia.

Čítajte tiež
emocie pri rozvode rozvod

Kým v minulosti by si vedelo predstaviť adoptovať dieťa rómskeho pôvodu 39 percent, v roku 2018 to bolo už len 24 percent, ukázal prieskum občianskeho združenia Návrat, ktoré sa náhradnej rodičovskej starostlivosti a podpore rodičovstva venuje už od roku 1993.

Zatiaľ čo osvojením si dieťaťa adopciou sa stanete jeho zákonnými zástupcami, jeho rodičmi a ono prevezme vaše meno, pestúnskou starostlivosťou vytvoríte dieťaťu náhradné rodinné zázemie. Či už na krátky čas alebo na dlhé roky. Pretože nemôže byť so svojou biologickou rodinou, ktorá sa ho nechce zriecť, ako je tomu pri adopcii. Vytvoríte mu útočisko, stanete sa jeho pestúnmi. Ako pestúni však nebudete jeho zákonnými zástupcami. Zásadné rozhodnutia o jeho živote budú stále v rukách biologických rodičov, s ktorými mu ako pestúni nemáte právo zakázať ani styk.

Nielen adopcia

Každý, kto má záujem stať sa adoptívnym rodičom dieťaťa alebo jeho pestúnom, je povinný absolvovať prípravu a zapísať sa do zoznamu žiadateľov o adopciu a pestúnsku starostlivosť. Záujemcov čaká minimálne 26-hodinová príprava, ktorá zahŕňa aj psychologicko-sociálne posudzovanie, či má žiadateľ kompetencie stať sa náhradným rodičom. O tom, ako takáto príprava vyzerá, sa viac dozviete v rozhovore s Karolom Sudorom. Prípravu je vzhľadom na to, kde záujemcovia o poskytovanie náhradnej rodinnej starostlivosti deťom v núdzi žijú, možné absolvovať na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo v akreditovaných organizáciách Návrat, Úsmev ako dar či Miesto pod slnkom.

Ak je adopcia či pestúnstvo pre vás príliš silný záväzok, skúste sa najskôr stať niekoho buddym. A to veru neznamená, že byť niekoho parťákom a priateľom, nie je záväzok. 

Program Buddy spája deti z centier pre deti s dobrovoľníkmi zo sveta mimo centra, aby deťom ukázali svet zvonka.

Aby im pomohli získať s ním reálny kontakt skôr, ako doň vpadnú nepripravené. Samotní zakladatelia tohto programu ho opisujú slovami – niekedy stačí tak málo, stretnúť sa raz za týždeň a priateľstvo ostane na celý život. Byť buddym neznamená byť rodičom, ale starším súrodencom, bratrancom a sesternicou, dobrou tetou či ujom.

Zobraziť komentár (1)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore