Život na lazoch: Neprávosti robené na prírode nás poháňajú k tvorbe vlastného sveta
Tak trochu zrazu mama. Snáď celým životom ju sprevádzajú slová…
Život na lazoch: Neprávosti robené na prírode nás poháňajú k tvorbe vlastného sveta
Tesne za vychýrenou Manínskou tiesňavou na severozápade Slovenska sa schováva malá dedinka, nad ktorou sa nebadane, no vznešene, týči nevšedný hobití domček. Budí pozornosť, no zároveň je taký nenápadný, že ak by ste sa naň pozerali zhora, takmer si ho nevšimnete. Neobývajú ho síce Hobiti, ale šesťčlenná rodina Bielikovcov spolu s kozičkami, mačkami, nesmelými plánmi, o to väčšími snami, len v občasnom strete s realitou. Kým otec Marcel majstruje v drevárskej dielničke, mama Maťka sa stará o štyri deti a plynulý chod všetkého navôkol. A že toho nie je málo, dozviete sa v tejto reportáži.
Začítajte sa do príbehu rodiny, ktorú omrzel konzumný život. Mesto vymenili za dychberúcu prírodu, kde žijúc obďaleč od zahustenej civilizácie budujú svoj sebestačný mikrosvet.
Od podnikania na lazy
Ak by ste Marcela stretli pred dekádou, pravdepodobne by bol ešte trochu iným človekom. Podnikateľ, ktorý založil a takmer 11 rokov viedol úspešný cykloobchod v Považskej Bystrici. Časom však aj na neho doľahol tlak spoločnosti a nezmyselná byrokracia. „To pôvodné – predávať, servisovať a ponúkať služby, sa viac nedalo robiť s pohodou, pretože som musel neustále riešiť niečo iné. Do toho prišli globalizačné tlaky, internet a nové možnosti obchodu. Prestával som byť spokojný,“ opisuje Marcel svoje rozhodnutie predať obchod.
Vo svojich 38 rokoch nabral odvahu, našiel vhodného kupca a približne v rovnakom čase mu kamarát ponúkol rozsiahly kus zeme v čarovnej krajine. „V meste som jedno uzavrel a tu som vhupol do úplne iného sveta,“ usmieva sa viacnásobný otec. V tom čase to tak však ešte nebolo. Do stavby ekologického domu sa púšťal slobodný s otáznikom v budúcnosti. A hoci mal k prírode vždy blízko, za posledné roky sa skôr mestský človek musel mnohé ešte len naučiť.
Obsah článku je uzamknutý
Prihláste sa pre pokračovanie
Ak nemáte konto, môžete si registrovať PREDPLATNÉ a pokračovať v čítaní
Tak trochu zrazu mama. Snáď celým životom ju sprevádzajú slová a obrazy v rôznych formách a podobách. Definuje sa ako žurnalista s fotoaparátom v druhej ruke, pretože to je asi najvýstižnejšie. Oboje robí už roky a s láskou. Miluje vôňu lesa, výhľady z vrcholov horských štítov, ale aj nedohľadno nížin a šum mora. Dokáže si užívať ticho samoty (no dlho sa to učila), ale aj vravu medziľudských vzťahov. Rada cestuje vlakom a počúva príbehy náhodných okoloidúcich. Zbožňuje čas strávený na stene v o číslo menších lezkách, ale aj ten pokojnejší na jogovej podložke, kde nič netlačí. Dýcha zhlboka, otužuje sa a denne sa snaží nájsť balans medzi „mama životom“, prácou, manželstvom a samou sebou.