Učíme sa učiť sa

Hovorí sa, že učenie je prirodzený proces, ktorý človek dostal do vienka. Len sa pozrime na ktoréhokoľvek malého drobca – doslova hltá všetky okolité informácie, spracováva ich, rozmýšľa nad nimi a následne ich používa v rôznych životných situáciách. Deti majú neuveriteľnú schopnosť naučiť sa všetky potrebné zručnosti v rekordne krátkom čase. V priebehu prvých pár rokov si dokážu osvojiť reč, základné zručnosti, spoločenské zvyklosti, a to pomerne rýchlo, bez väčších problémov. Deti majú zvedavosť jednoducho v krvi, zaujíma ich, ako svet okolo nich funguje, a vôbec im neprekáža dozvedieť sa niečo nové. 

Zdá sa, že deti v predškolskom veku prijímajú informácie viac-menej bez väčšej námahy. Dá sa teda povedať, že sme od prírody pripravení učiť sa nové veci.

Ako je potom možné, že s príchodom prvých školských povinností sa záujem o učenie stráca?

Ako môžeme pomôcť svojim ratolestiam, aby pre ne učenie nebol trest, ale skôr cesta za krajším a zaujímavejším životom? A práve v tomto momente prichádzame na scénu MY rodičia.

Zlatá stredná cesta?

Existujú dva extrémne typy rodičov. Tí, ktorí si myslia, že dieťa by sa malo učiť len v škole a prípravu na vyučovanie nepovažujú za dôležitú časť vyučovacieho procesu. Na druhej strane sú rodičia, ktorí by za dieťa najradšej chodili aj do školy. Nenechávajú mu priestor na samostatnosť a všetky povinnosti vyriešia za neho.

Ako sme uviedli, obidva spôsoby predstavujú extrém, ktorý vedie často k slabým výsledkom. Optimálne je dosiahnuť „zlatú strednú cestu“, a teda umožniť dieťaťu pracovať samostatne, usmerňovať ho a pomôcť mu, keď to situácia vyžaduje. Každé dieťa je iné, niektoré deti sa učia ľahšie, iné ťažšie – na tom má výrazný podiel genetika, ale existuje niekoľko všeobecných pravidiel, ktoré môžu učenie uľahčiť.

Učme sa spolu

Ak sa dieťa nevie učiť samo, je vhodné, aby ste sa učili s ním. Nie každé dieťa je rodený „knihomoľ“ a dokáže bez námahy sedieť nad knihami dlhé hodiny. Niektoré deti potrebujú podporiť a ukázať, akým spôsobom si učivo osvojiť. Pomôcť dieťaťu učiť sa znamená byť s ním v izbe a spoločne sa venovať učivu (na učenie dohliadať, prípadne dieťa následne preskúšať). Pomoc dieťaťu učiť sa neznamená poslať ho do izby, zavrieť za ním dvere a čudovať sa na druhý deň, prečo dostalo päťku, „veď sa predsa včera dve hodiny učil…“.

Byť zavretý v izbe totiž neznamená, že sa dieťa venuje učeniu, a obzvlášť nie v dnešnej dobe počítačov a mobilných telefónov, keď rušivé vplyvy číhajú na každom rohu. Rodič by mal poznať limity svojho dieťaťa. Mal by vedieť, v ktorých oblastiach má dieťa medzery a  treba na nich zapracovať. A naopak, mal by poznať, v ktorých oblastiach dieťa vyniká, a podporiť ho.

Veľmi dôležité tiež je, aby rodič nemal nereálne očakávania od svojho dieťaťa a nekompenzoval si svoje nesplnené priania prostredníctvom dieťaťa.

Kľúčom k úspechu je pravidelná domáca príprava. Dieťa by sa malo naučiť vyčleniť si na učenie dostatočne dlhý čas každý deň približne v rovnakom čase. Motiváciou by tiež malo byť, že po vykonaní povinností sa môže venovať svojim záujmom. Rodič by mal zabezpečiť pokojné a príjemné prostredie na učenie.

Tak ako sme už uviedli, mal by dohliadnuť na to, aby dieťa nemalo v dosahu mobilný telefón, tablet, počítač a iné elektronické zariadenia, ktoré momentálne pri štúdiu nepotrebuje. Rušivé vplyvy sa snažíme minimalizovať aj tým, že v miestnosti vypneme rádio a televízor. Vhodné je dieťaťu vysvetliť, že sústredením sa na vyučovaní a počúvaním výkladu učiteľa si vie veľa zapamätať a tým si ušetrí čas počas domácej prípravy.

Sebadôvera

Dieťa by sa nemalo príliš obávať skúšania v škole (či už ústneho, alebo písomného). Úlohou rodiča je pomôcť dieťaťu nadobudnúť primeranú sebadôveru. Chváliť ho, keď sa mu podarí uspieť, a naopak, naučiť ho vyrovnať sa aj s prípadným neúspechom. Vhodné je takisto dieťaťu poradiť, aby začalo jednoduchším učivom (jeho zvládnutie ho motivuje k lepším výsledkom pri štúdiu ťažšieho učiva).

Aj učenie hrou je efektívna forma, ako dieťa motivovať k štúdiu. Pomôcť môžu rôzne spoločenské hry, kde rodič vyzve dieťa, aby vysvetlilo nejakú problematiku, pretože on to už po takom dlhom čase zabudol. V súčasnosti možno do výučby zakomponovať aj moderné technológie. Internet je plný zaujímavých edukačných videí, softvérov i hier. Neposedného drobca môžete podporiť učením sa v pohybe. Môžete vytvoriť rôzne kartičky, do ktorých kedykoľvek počas dňa nahliadne a učivo si bude opakovať. Môžete s ním takisto hravou formou učivo opakovať, kdekoľvek budete (na nákupe, v aute, na prechádzke a pod.).

Nezabúdajte, že učenie by malo byť príjemné. Za každý úspech si vaše dieťa zaslúži pochvalu a za väčšie vynaložené úsilie odmenu (rodinný výlet, šport a i., radšej ako materiálne dary). Nezabúdajte, že za každým úspešným žiakom stojí trpezlivý rodič.