Práve čítate
Podiatrička Denisa Mertl: Pre zdravie detských chodidiel je kľúčový prirodzený pohyb
MAGAZÍN MODERNÉHO RODIČA
Tmavý režim Svetlý režim

Podiatrička Denisa Mertl: Pre zdravie detských chodidiel je kľúčový prirodzený pohyb

podiatria chodidla

Problémy s detskými chodidlami už na Slovensku nerieši len ortopéd. Chodidlám a celým dolným končatinám sa v medicíne venuje veľmi špecifický odbor – podiatria. Podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl MChS. vyštudovala podiatrickú medicínu na University of East London v Anglicku. Kedy je detská chôdza zdravá a kedy je potrebné vyhľadať špecialistu? Môžu deti chodiť na boso? Na čo si treba dať pozor pri výbere dobrých topánok?

denisa mertl podiatricka
Na tému podiatria sme si prizvali podiatrička BSc (Hons) Denisa Mertl MChS.
Foto: Rehabilitačné centrum MEDELLA
Začnime po poriadku. Čo je vlastne podiatria?

Podiatria je odbor medicíny, ktorý sa venuje vyslovene iba chodidlám a dolným končatinám až po panvu. Podiatria je veda, ktorá sa zaoberá biomechanikou dolných končatín, neurológiou, cievnym systémom, kardiologickými a ortopedickými problémami dolných končatín. Spadá do nej starostlivosť o bedrový kĺb, kolenný kĺb, členok, diabetické chodidlo a chodidlo ako také, pretože to je samo osebe veľmi komplexné. Podiatria je veľmi špecifická. Študuje sa zatiaľ iba v Amerike, v Austrálii, na Novom Zélande a v Anglicku. Pomaly sa však podiatria začína rozbiehať aj v rámci zdravotníctva na Slovensku. Najmä čo sa týka starostlivosti o diabetické chodidlo.

Prečo?

Pretože diabetické chodidlo, ktorým trpia najmä cukrovkári, je veľmi náročné na starostlivosť. Pri diabetickom chodidle je cievny i nervový systém pacienta veľmi obmedzený. Rovnako hojenie rán je veľmi zdĺhavé a zložité, pretože pacienti s diabetickým chodidlom trpia rôznymi neuropatiami, teda nervovými poruchami. Podiatria sa venuje starostlivosti o diabetické chodidlo veľmi precízne a konzervatívne, aby sa predišlo možnej amputácii. Amputácia je totiž pre zdravotníctvo veľmi nákladná a pre pacienta veľmi nepríjemná. Nemôže ju vykonať jeden chirurg, vždy je tam prítomný celý tím chirurgov. Na Slovensku bežne prídu pacienti do nemocnice a amputujú im kus chodidla, palec alebo predchodidlo, hoci by sa to dalo riešiť inak. Síce zdĺhavejšie, ale konzervatívne riešenie diabetického chodidla by vo finále nebolo tak finančne nákladné ako samotná amputácia. V tomto vie podiatria priniesť pacientom i slovenskému zdravotníctvu veľké benefity.

Pokiaľ má dieťa zdravý pohyb a dostatočne chodí, hrá sa na preliezačkách v parku a nesťažuje sa na žiadne bolesti, návšteva podiatra nie je nutná.

Kedy je vhodné navštíviť s dieťaťom podiatra? Až keď má dieťa zdravotné problémy alebo aj preventívne?

K podiatrovi chodí veľa rodičov, ktorých deti športujú. Teraz je taký trend, že deti veľa športujú a chodia na tréningy už od veľmi útleho veku. Taký šport býva väčšinou veľmi pohybovo jednostranný. Tým, že deti sedia v škole, potom idú na tréning, kde je tá fyzická záťaž viac-menej podobná, a potom domov robiť domáce úlohy, zväčša im absentuje nejaký kompenzačný prirodzený pohyb. Vtedy sa podiater môže pozrieť na zdravie chodidiel dieťaťa, aj keď sa ešte nesťažuje na bolesti.

Rodičia s deťmi chodia k podiatrovi veľakrát i preventívne, no nie je to úplne potrebné. Pokiaľ má dieťa zdravý pohyb a dostatočne chodí, hrá sa na preliezačkách v parku a nesťažuje sa na žiadne bolesti, návšteva podiatra nie je nutná. Často sa stáva, že rodičia vyhľadajú podiatra v prípade, že sa im niečo opticky nezdá. Napríklad vtedy, keď dieťa pri chôdzi stáča jedno chodidlo dovnútra alebo von, no nepociťuje bolesti. Podiatra treba vyhľadať, keď sa dieťa sťažuje na rastové bolesti piet, chodidiel alebo kolien. Vtedy ide pravdepodobne o zdravotné problémy, na ktoré už musí dohliadať špecialista.

Ako vyzerá návšteva podiatra s dieťaťom? Čo od toho môže rodič očakávať?

Štandardne detské vyšetrenie trvá, pokiaľ to dieťa nie je veľmi maličké, približne 45 – 60 minút. Pri vyšetrení najskôr zisťujeme históriu dieťaťa. Teda skúmame to, ako sa dieťa narodilo, kedy začalo samo chodiť, či chodeniu predchádzala fáza štvornožkovania, alebo či má dieťa v rodine nejaké nepriaznivé genetické ortopedické predispozície. Nasledovne vyšetrujeme kĺby dieťaťa bez záťaže, teda v polohe ležmo. Skúmame všetky kĺby dolných končatín. Ako sa správajú, akú majú hybnosť, či sa v kĺboch objavuje nejaká limitácia aj bez záťaže, alebo či nám pohyb kĺbu neblokuje nejaký stiahnutý, prípadne nefunkčný sval. Potom kĺby vyšetríme opäť, no tentoraz v záťaži, a teda v stoji.

detsky podiater podiatricka
Podiatrička Denisa Mertl: „Podiatria je odbor medicíny, ktorý sa venuje vyslovene iba chodidlám a dolným končatinám až po panvu… Štandardne detské vyšetrenie trvá, pokiaľ to dieťa nie je veľmi maličké, približne 45 – 60 minút.“

Prejdeme na analýzu chôdze, na ktorú používam špeciálny prístroj, po ktorom sa pacienti prechádzajú. Tento prístroj nám analyzuje, aký je nášľap, ktorá časť chodidla je najviac zaťažená a my podľa toho vieme vyhodnotiť, aké svaly nepracujú tak, ako by mali. Prístroj nám analyzuje celkový cyklus chôdze, čiže dĺžku švihovej aj kontaktnej fázy a tiež porovná jednu nohu s druhou. Vďaka tomu krásne vidím posuvy v panve a uhlové postavenie kolenných kĺbov. Tieto uhly dokážeme prístrojovo veľmi presne odmerať, a tým aj nastaviť vhodné liečebné prostriedky.

Ako sa u detí prejavujú problémy s chodidlami? Kedy by mal rodič zbystriť pozornosť?

Najmä vtedy, keď malé deti chodia po špičkách a päta sa nedostáva do kontaktu so zemou  vôbec alebo len málokedy. Tiež vtedy, keď pri chôdzi vzniká vnútorná či externá rotácia prednej časti chodidla. Tak napríklad chodil aj Charlie Chaplin. Vtedy je väčšinou nejaký problém v členku a chodidlo sa nemôže v záťaži ohýbať do pravého uhla. Deti potom kompenzačne začnú vtáčať chodidlá dovnútra alebo von.

Prečo tieto problémy vznikajú, ide o genetické predispozície?

O genetiku a dedičnosť ide len v niektorých prípadoch. Veľakrát sa deťom problémy vytvoria postupne. Napríklad vtedy, keď majú deti rastový špurt, a teda veľmi rýchlo rastú. Kosti v končatinách narastú takisto rýchlo, ale šľachy a svaly to už tak rýchlo nedokážu. Vtedy vzniká veľká záťaž pre chodidlo a päta padá do vnútra alebo dovonku, a členok sa nemôže dobre ohýbať.

Pre malé deti sú výborné aj odrážadlá, vďaka ktorým trénujú stabilitu, a externé rotátory dolných končatín, ktoré potom umožňujú, aby chodidlo fungovalo v lepšej pozícii.

Dá sa týmto problémom nejako predchádzať? Čo by mal rodič robiť pre to, aby malo jeho dieťa zdravé chodidlá?

Jednoznačne dbať na zdravý prirodzený pohyb dieťaťa. To je úplný základ. Teraz je doba, keď vozíme deti do školy aj zo školy, a potom ich privedieme na športový tréning, kde deti väčšinou vykonávajú jednostranne zameraný pohyb. Telo dieťaťa taký objem pohybu zvláda ťažko, a preto majú deti často bolesti krížov a kĺbov už v mladom veku. Chýba im prirodzený pohyb a prirodzené rozvíjanie svalstva, a potom sa často stáva, že deti navštevujú fyzioterapeutov kvôli kompenzačným cvičeniam. Preto odporúčam čo najviac prirodzene chodiť. Do školy, zo školy, na prechádzky či na ihriská.

Je nutné, aby sa deti išli poobede pohrať von, išli peši na prechádzku alebo sa previezli na bicykli. Pre malé deti sú výborné aj odrážadlá, vďaka ktorým trénujú stabilitu, a externé rotátory dolných končatín, ktoré potom umožňujú, aby chodidlo fungovalo v lepšej pozícii. Pri chodení a lezení po preliezačkách sa spevňujú svaly, ktoré nie sú až tak zaťažované pri aktívnom športe. Tieto svaly navyše veľmi rýchlo ochabnú, preto je dôležitá prirodzená chôdza každý deň. A, samozrejme, ak chceme, aby mali deti zdravé chodidlá, rovnako dôležité je, aby nosili dobré topánky.

podiatria detske chodidla
Podiatrička Denisa Mertl: „Podiatria je veda, ktorá sa zaoberá biomechanikou dolných končatín, neurológiou, cievnym systémom, kardiologickými a ortopedickými problémami dolných končatín… Jednoznačne dbať na zdravý prirodzený pohyb dieťaťa. To je úplný základ.“
To sú aké?

Vždy treba dbať na to, aby detská topánka mala správnu veľkosť a tvar, podľa tvaru detského chodidla. Niektoré deti majú dlhé úzke chodidlá a iné majú chodidlá širšie a plnšie. Nemôžeme dať dieťaťu, ktoré má dlhú úzku nohu, veľmi širokú topánku, lebo aj keď bude mať topánka dobrú veľkosť na dĺžku, tak chodidlo v nej bude lietať. Vyslovene treba dbať na to, aby sme vyberali vhodný štýl topánky podľa toho, aké má dieťa chodidlo.

Čo sa týka veľkosti, topánka by mala mať takú veľkosť, aby keď sa dieťa postaví do ešte nezapnutej topánky, tak sa za jeho pätu bude dať vsunúť ženský ukazovák. Čím pevnejšia bude zadná časť päty, tým lepšie bude v topánke držať pätová kosť a nebude v nej rotovať zo strany na stranu. Predná časť podrážky sa musí dať ohýbať tak, aby sa dokázali zohýbať aj palce. Čím je pevnejšia zadná časť podrážky, tým viac tlaku absorbuje a tým väčšiu stabilitu dieťa má.

Deťom sa kupujú topánky s drobnou rezervou kvôli tomu, že im nohy veľmi rýchlo rastú. Preto je vhodné, aby mala detská topánka šnurovanie alebo zapínanie, aby bolo chodidlo lepšie ukotvené. Keby sme dali dieťaťu našuchovaciu, nazúvaciu topánku, ľahko by sa mohlo stať, že by mu chodidlo lietalo a dieťa by muselo pri chôdzi zadrapovať prsty do topánky, aby si udržalo stabilitu. Pri dlhodobom nosení takýchto topánok sa automaticky skracujú spodné šľachy na chodidle a prepadáva sa priečna klenba. Pri kúpe dobrých topánok nezohráva úlohu cena. Dobré topánky, ktoré budú pre dieťa vhodné, nájdeme rovnako za 20 eur ako napríklad za 100 eur.

A čo vložky do topánok? Mali by rodičia kúpiť dieťaťu do každých topánok ortopedické vložky?

Nie je to potrebné u každého. Ortopedické topánky, vložky alebo stielky môžu byť predpísané lekárom ortopédom v prípade, že má dieťa nejaký konkrétny zdravotný problém. V takom prípade je to, samozrejme, v poriadku. Ostatné vložky, ako sú napríklad gélové alebo silikónové, nemajú v zásade žiaden zmysel. Pokiaľ má dieťa zdravé chodidlá, tak stále platí, že potrebuje dobré topánky. Keď má dieťa topánky podľa tvaru svojho chodidla, má pevnú pätu a dobrú podrážku, tak chodidlo sa samo postaví do správnej zdravej pozície. Vtedy prirodzene dostaneme z klenby to maximum, ktoré môže chodidlo daného dieťaťa poskytnúť. Nie je potrebné kupovať špeciálne stielky alebo vložky. Ak si rodičia myslia, že keď dieťaťu budú kupovať takto vystužené topánky a dieťa nebude mať zdravotný problém, tak ich musím, bohužiaľ, sklamať. Takto to nefunguje.

Deti trávia veľa času v škôlkach a školách. Akú obuv by mali rodičia zvoliť napríklad ako prezuvky do škôlky, do školy, poprípade na telesnú výchovu?

Pri výbere vhodnej obuvi do škôlky či do školy platia v zásade rovnaké pravidlá ako pri výbere topánok. U menších detičiek, ktoré chodia do škôlky, alebo sú na prvom stupni základnej školy, je najdôležitejšie, aby boli papučky v zhode s tvarom ich detského chodidla. Pri papučkách si však môžeme dovoliť kúpiť deťom modely, ktoré majú tenšiu podrážku ako napríklad topánky na chôdzu po vonku. Deti sa totiž veľakrát hrajú na zemi, kde majú nôžky pokrčené, a preto je mäkšia ohybnejšia podrážka výhodou.

Pri starších deťoch je výber vhodných prezuviek o niečo komplikovanejší, keďže tie topánky už musia aj nejako vyzerať. Pokiaľ dieťa preferuje uzavreté topánky, platia rovnaké pravidlá, ako pri kúpe bežnej obuvi. Ak však dieťa uprednostňuje otvorenú obuv, to znamená šľapky, je nutné dať si pozor aspoň na to, aby mali šľapky vpredu nastaviteľné remienky na ukotvenie chodidla. Ideálne by bolo do šľapiek zaobstarať aj nejakú ortopedickú vložku, ktorá by chodidlo držala lepšie na svojom mieste. Ja osobne by som z otvorenej obuvi odporučila radšej sandále ako šľapky. Napríklad klasické originál topánky značky crocs sú veľmi vhodné ako papuče do školy, pretože materiál, z ktorého sú vyrobené, má veľmi dobrú hustotu, čiže fantasticky absorbuje tlak. Tieto topánky sú dokonca vyhlásené ako tretie najlepšie ortopedické šľapky na svete. Majú tiež hlbšie korýtko a pekne podkladajú pozdĺžnu i priečnu klenbu.

Na telesnej výchove či pri iných bežných športových aktivitách by sa mali rodičia vyvarovať kupovaniu klasických cvičiek. V telocvičniach sú väčšinou tvrdé palubové podlahy a pri cvičení v cvičkách na takom tvrdom povrchu si môže dieťa vďaka tvrdým nárazom, ktoré cvička nezachytí, nepekne potrápiť kĺby. Na telesnú výchovu preto odporúčam klasické šnurovacie tenisky.

Čo napríklad žabky alebo topánky na vysokom podpätku u veľmi mladých dievčat? Môže takýto typ obuvi deťom uškodiť?

Žabky sú pre chodidlo úplnou katastrofou. Neposkytujú chodidlu žiadnu oporu a treba sa im vyvarovať v akomkoľvek veku. Čo sa týka topánok na vysokom podpätku, tak tým by sa mali mladé dievčatá strániť približne do 14 – 16 rokov, kým sa im nezacelia a neustália všetky rastové položky v chodidlách. Aj v dospelosti by sme mali topánky na vysokom podpätku nosiť skôr príležitostne. Keď dlhodobo nosíme topánky na opätku, tak sa veľmi rýchlo skracujú zadné lýtkové svaly, zvyšuje sa tlak na predchodidlo a rozpadáva sa priečna klenba. Môžu vzniknúť rôzne ortopedické problémy, otlaky a zhrubnutia. Ak ženy alebo aj muži potrebujú v práci slušnú obuv, odporúčam sa im prezuť až v práci. Ani v zahraničí nie je ničím výnimočným vidieť ženu v metre, ktorá má oblečený kostým a obuté tenisky.

Barefoot filozofia je myslená dobre, ale výhradne na prírodné povrchy. Takéto topánky do mesta jednoznačne nepatria.

Čo hovorí podiatria na chôdzu na boso? Je naozaj zdravá?

Pokiaľ deti behajú po vonku po tráve, po piesku, po kamienkoch, pokojne môžu chodiť na boso. Ani v domácom prostredí nie je chôdza na boso problémom. Aj keď by sme nemali nechať dieťa behať príliš dlho po tvrdých dlážkach a povrchoch bosé, je pravdou, že deti, keď sa hrajú, veľmi často striedajú povrchy, po ktorých chodia. Chvíľu sa hrajú na dlážke, chvíľu na posteli a potom zase na gauči, a preto ani domácu chôdzu na boso nepovažujem za problém. Navyše lozením si deti spevňujú šľachy na bočných stranách členkov, čo veľmi dobre vplýva na celkovú funkciu dolných končatín.

Veľký bum v poslednom období zaznamenali barefoot topánky, ktorých úlohou je v podstate imitovať bosú chôdzu. Takéto topánky sú určené na chôdzu v lese, po lúkach a po tráve, no v žiadnom prípade nie po betóne. Tým môžete dieťaťu, ale aj sebe privodiť rozpadnutie priečnej klenby, môže vám ostať príliš široké chodidlo, v ktorom sa môžu zapáliť nervové vlákna medzi kostičkami, čo je nesmierne bolestivé. Nehovoriac o tom, že takúto nohu už potom len veľmi ťažko dostanete do normálnej topánky. Barefoot filozofia je myslená dobre, ale výhradne na prírodné povrchy. Takéto topánky do mesta jednoznačne nepatria.

Aké zdravotné riziká môže priniesť deťom nedostatok prirodzenej chôdze a chodenie v nevhodných topánkach?

Ak prirodzený pohyb, chôdzu a nosenie vhodnej obuvi zanedbáme v detskom veku, tak väčšinou deti pochytia nejaký zlý stereotyp. Či už ide o chybné držanie tela, alebo zlý nášľap. Veľmi často sa to odráža na funkcii kĺbov, preto je vysoká pravdepodobnosť, že sa deťom kĺby, ako kolená alebo bedrové kĺby, opotrebujú rýchlejšie, ako by sa mali. Môžu sa tiež dostaviť nejaké bolesti, prípadne posun v panve. Štandardne, keď sú problémy s chodidlami, tak sa posúva panva a následne vzniká chybné držanie tela alebo skolióza. V budúcnosti, v dospelom veku, to môže znamenať poškodenie platničiek a veľké bolesti chrbta, či už v krížovej, alebo vyššej hrudnej časti.

Zobraziť komentáre (0)

Pridajte komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Naspäť hore