Všetko, čo ste o sebe len hmlisto tušili, ale báli ste sa opýtať

1 zdieľaní
1
0

Bájne spojenie šťastná matka – šťastné dieťa je úžasné, ale je to začarovaný kruh. Skúsila som to. Po desiatich mesiacoch neodlepenia sa od dcéry som sa rozhodla ho praktizovať. Vybrala som sa na vysnívanú jogu – skoliózy, lardózy, kifózy a múzy popreťahované, čakry ako-tak v poriadku. Keď som sa dostala k mobilu, svietila mi tam MMS. Otvorila som správu. Chrumka (tak volám svoje dieťa) sedela v pelechu nášho psa a ochutnávala granule. Ach!

„Vedomá starostlivosť o seba je jediná cesta, ako si udržíš svoju životnú silu. Už sa nevyhováraj, že na ňu nemáš čas,“ vyskočilo na mňa nedávno na materských instagramoch. Neskôr mi mama štyroch detí s tým najlepším úmyslom povedala: „Neboj, keď bude mať šesť, už sa aj vyspíš.“ Pri tých prehadzovačkách v posteli a márnych snahách, aby Chrumka zaspala skôr ako 21:30, na to myslím. Nemám pre seba denne ani desať minút. Asi niečo nie je v poriadku. Keď sa dívam na nekonečnú dokonalosť detskej spiacej tváričky, dobieha ma podozrenie, že by chyba mohla byť niekde inde.

Kým som po kvalitných 30 hodinách porodila dcéru, myslela som si o sebe, že:

  • nikdy nebudem tá večne nasrdená hysterka, som predsa v pohode. Asi to nebude od hladu, ale keď mi muž zje moju dobre skrytú čokoládu, stáva sa zo mňa šelma, Harpia, Xantypa, bájna žena, čo behala s poriadne hladnými vlkmi,
  • nebude zo mňa helikoptéra či stíhačka. Dnes mám slušný nábeh na obe „diagnózy“,
  • vzťah s mojím mužom bude taký istý ako pred otehotnením, ba ešte lepší! Vraj sa tretina párov do troch rokov od narodenia dieťaťa rozchádza… Asi už tuším prečo,
  • nebudem chodiť po meste s mastnými vlasmi. Hahahahaha!
  • nebudem používať rodičovský plurál. Vydržalo mi to až do pôrodu,
  • budem mať vždy navarenú kvalitnú vyváženú stravu. Po takmer troch rokoch už chodím bez hanby vyžierať čipsy. Zapíjam ich červeným, keď malá zaspí. Úplne bez výčitiek jej dám kus z mojej prosciutto-rukola pizze. Keď ju donútim zjesť aj rukolu, cítim sa ako matka roka!
  • zachovám si svoje koníčky, vášne a pracovné nasadenie. Nedajboh, aby som sa intelektuálne zanedbala. Dnes konečne viem, že ovca robí bé a koza mé. Alebo?
  • budem dojčiť, kým to bude možné. Chrumka má dnes dva a pol roka. Rozmýšľam, že opäť zavolám laktačnej. Odniesla by som ju tam, no tentoraz by som ich nechala osamote. Nasadla by som do auta a na víkend by som odišla do wellness hotela, absolvovala by som všetky ajurvédske procedúry a saunové rituály, vo vírivke by som trhla fľašu prosecca. Nechala by som si urobiť vlasy aj nechty. A po návrate by sme boli obe odstavené, bez kriku a drámy. No ja stále dojčím. Zachránilo nás to asi tisíckrát, možno aj stotisíc. Je to moja supersila a zároveň slabosť,
  • žiadny cukor! Čo najdlhšie udržím Chrumku od toho „bieleho jedu“. Darilo sa mi to, kým jej sestrička u lekárky nedala lízatko a starká celé Toffifee,
  • použijem bezplienkovú komunikačnú metódu. Možno pri druhom, treťom dieťati. Alebo až pri štvrtom.

Podľahla som zvodom očakávaní. Divá vlčica vo mne prebehla klávesnicou a veru, uľavilo sa jej. Urob to tak aj ty – píš, krič, vybehaj to. Vytancuj, vymaľuj, vyziap do poľa za mestom alebo hoci kamoške na káve. Oni to tie malé potvorky všetko cítia a nič nedarujú. V konečnom dôsledku chcú, aby sme boli spokojné hlavne my. Nebuďme na seba také prísne. Zaobstarajme si kvalitný suchý šampón a pokračujme v budovaní lepšieho sveta!

P.S.: Keď si nájdem tých desať minút denne, sľubujem tu pred vami, že si urobím zoznam toho, čo mi ako matke ide fantasticky. Urobím si k tomu aj ilustrácie a vylepím si ich na chladničku.

Jana Janove z instablogu @janajohanaja

1 zdieľaní
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

TIEŽ SA VÁM BUDE PÁČIŤ